Na netradičnú umeleckú prechádzku nočným mestom, ktorá trvá vždy od západu po východ slnka, láka každoročne najväčší a najnavštevovanejší medzinárodný umelecký projekt Biela noc. Širokej verejnosti približuje súčasné formy umenia, ako aj netradičné, nepoznané a významné miesta európskych metropol. Festival súčasného umenia vznikol v Paríži v roku 2002 a postupne sa rozšíril do miest ako New York, Los Angeles, Chicago, Miami, Santa Monica, Montreal, Toronto, Rím, Tel Aviv, Gaza, Jeruzalem, Madrid, Brusel, Riga, Bukurešť, Amsterdam, Brighton, Turín, Neapol, Petrohrad, ale aj Košice a Bratislava. Svetelné inštalácie uchvacujú svojou jedinečnosťou a nabádajú ľudí snívať s otvorenými očami. Naozaj je vždy na čo sa dívať a objavovať a za jednu noc zažiť veľa vizuálnych vnemov. Ožívajú nádvoria, parky, stanice, mosty, nábrežia, plavárne, nákupné centrá, parkoviská, súkromné priestory a rôzne ľuďom bežne neprístupné miesta. Noci sa stávajú dňami a ulice sa zapĺňajú ľuďmi a umením. V Košiciach sa takéto kúzla dejú od roku 2010. Čo všetko sme vďaka magickým nociam zažili?
Veľa sme toho nenakúpili, ale aspoň niečo (2020)
Festival súčasného umenia Biela noc svetlo do košických ulíc vlani nepriniesol. Nepriaznivá pandemická situácia ho pochopiteľne nedovolila zorganizovať a Košičania sa museli uspokojiť iba so symbolickou verziou v podobe performatívnej inštalácie Drawing cart v Galérii Alfa. Aspoň niečo. Dvojica umelcov Juraj Horňák a Nora Jongen divákom predviedli, že s nákupným vozíkom sa nechodí len na nákupy, ale po malých vylepšeniach môže plniť viacero iných funkcií. Autori skúmali jeho potenciál ako nástroj na aktivovanie verejného priestoru. Napríklad na vytváranie dočasných kresieb v piesku alebo sypkom materiáli na chodník alebo podlahu. Možnosti kresliaceho vozíka počas Bielej noci podporili na mieru vytvorený fosforeskujúci granulát, UV svetlo a projekcia. Výsledkom bolo multimediálne priestorové dielo, ktorého tvorcami boli aj samotní návštevníci. Kreslenie si mohli vyskúšať. Inštalácia vznikla spojením Jurajovho Shopping Cart Projectu a Sandwalker od Nory.
Diváci sa pozerali na Zem ako kozmonauti z vesmíru (2019)
Aj keď sme si toho v predchádzajúcom roku počas Bielej noci veľa neužili a s Kresliacim vozíkom nič nenakúpili, iba sme sa s ním pohrali, počas desiateho ročníka bolo mesto na nohách a v žiare svetiel. Tak ako sme zvyknutí. Britský umelec Luke Jerram priniesol svoje monumentálne dielo Gaia, ktoré sa medzi návštevníkmi v Kunsthalle/Hale umenia vznášalo počas celého festivalového víkendu. Impozantná napodobenina Zeme mala v priemere 7 metrov, pričom každý centimeter predstavoval približne 18 km zemského povrchu tak, ako ho svojimi prístrojmi zachytila NASA. Bola to teda verná trojdimenzionálna napodobenina našej planéty, ktorej cieľom bolo poskytnúť divákom podobný pocit, aký zažívajú astronauti počas kozmických ciest. Inštaláciu hudobne prezentovala kompozícia od oceňovaného skladateľa Dana Jonesa.
Čo sa stane, keď komiks ožije v priestore, videli diváci vďaka dvojici britských autorov Filthy Luker & Pedro Estrellas a ich dielu Octopus v Kunsthalle/Hale umenia, ktoré malo zámer predstaviť si, že mesto osídlila obrovská chobotnica. Jej chápadlá vyrážali z okien, balkónov a strechy bývalej plavárne. Na okoloidúcich neútočila mýtická bytosť, ktorá práve vyliezla zo štvorprúdovky s vodnou históriou, ale umenie. Neprehliadnuteľné, monumentálne, napriek tomu však farebné a hravé. Vizuálne útočilo na všetky zmysly.
Biele námestie Kasární/Kulturparku ozvláštnilo najrozsiahlejšie digitálne dielo v histórii festivalu AXIOM z autorskej dielne austrálskeho multimediálneho umelca Kita Webstera. Divákov vtiahlo priamo do vizuálneho matrixu zo 700-tisíc svetelných bodov, poskladaných do troch symetrických objektov s odkazom na mestskú architektúru. Pixelová smršť ohúrila zmysly a priniesla nový pohľad na mapping mestského objektu. Efemérna industriálna štruktúra, pokrytá LED svetlami vtiahla do vizuálneho deja a diváci mali pocit, že sú súčasťou science fiction filmu, neopísateľnej scény z budúcnosti.
Galéria Alfa bola priestorom pre dve audiovizuálne inštalácie Lost Intersections (Stratené križovatky) a Broken Panorama (Zlomená panoráma) kanadsko-talianskej vizuálnej umelkyne Cinzie Campolese. V križovatkách pracovala s malými konvexnými povrchmi, koncentrovanými v strede miestnosti. Každý od seba odrážal svetelné lúče, ktoré sa následne v priestore opäť stretávali a krížili. Inštalácia Broken Panorama bola jednou zo série svetelných sôch, vytvorených na princípe hry medzi svetelnými projekciami a svetlo odrážajúcimi plochami, rozmiestnenými v priestore. Každý objekt odrážal svetlo iným spôsobom, čím pre diváka vytváral odlišné zážitky.
Medzinárodný festival animácie Fest Anča priniesol kolekciu najlepších krátkych filmov z celého sveta pre deti od súčasných autorov.
Návštevníci plávali v krajine zo siete pavučín (2018)
Deviaty ročník premenil ulice mesta na magickú nočnú prechádzku súčasným umením a rozžiaril Košice. Nočné divadlo vyvrcholilo na bielom námestí pred Kasárňami/Kulturparkom, kde rakúske zoskupenie architektov Numen/For Use vytvorilo imerznú čiernobielu krajinu. Po vstupe dovnútra nafukovacieho levitujúceho mraku Net Blow up sa návštevník ocitol v abstraktnom svete z pružnej pavučiny. Toto dielo je ďalším vývojovým štádiom projektu NET, ktorý vznikol zo záujmu jeho autorov o transparentnú umelú krajinu dočasnej architektúry vo verejnom priestore. „Interiér“ mraku pozostával z viacerých vrstiev flexibilných sietí, zavesených vo vzduchu, ktoré vytvárali plávajúcu krajinu – pružnú pavučinu. Návštevníci na ňu mohli vyliezť a preskúmať. Výsledkom bol pozoruhodný, opticky bohato štruktúrovaný trojrozmerný priestor, ktorý mohli záujemcovia donekonečna preliezať. Každým pohybom deformovali jeho podobu.
Ďalšie pozoruhodné dielo DNA leviatana od slovenských autorov Pavla Trubena a Radovana Drangu videli návštevníci v Galérii Alfa. Leviathan je mýtická bytosť, ktorej existencia nie je potvrdená, ani vyvrátená. Autorská dvojica vo svojej inštalácii skúmala jeho základnú stavebnú jednotku – jeho DNA. Práca reagovala na súčasný svet plný hoaxov, poloprávd a populizmu. Inštalácia zo stolných lámp a elektrických káblov ukázala, aké náročné môže byť dopátrať sa k zdroju a porozumieť udalostiam, ktoré sa dennodenne odohrávajú v online priestore.
V Galérii Alfa pozornosť pútal ďalší svetelný objekt Möbiov pás, ktorý vytvorili Marcel Gacho & Peter Gonda. Inštalácia pretvárala známy matematický model do štylizovanej svetelnej formy, ktorá nahrádza matematickú definíciu vizuálnym zážitkom, pozorovateľným v priestore aj čase, kde sa svetelné sekvencie pokúsili prekresliť dvojrozmernú povahu tejto formy do 3D rozmeru. Möbiova krivka predstavovala trojdimenzionálny objekt, cieľom ktorého bolo priblížiť geometriu širšej verejnosti. Z trubkovej konštrukcie vyrobená krivka, ktorú ako podporná konštrukcia tvorila sieťovina určená pre trasy jemných optických vlákien, vytvorila pozoruhodnú svietiacu štruktúru.
Do Bielej noci zapadla aj multimediálna výstava Mareka Kvetana Rozprávač hovorí, zatiaľ čo v diaľke pozoruje horu v budove Bravo. Ústrednou inštaláciou bolo dielo Echo. Archaické drevené truhlice s príznačným vyrytým geometrickým vzorom autor popretkával s vyše 15-tisícami svetelných káblov, bodovo svietiacich v slovenskej trojfarebnosti. Echu minulých čias a súčasného sveta sekundovali dva lumino-zvukové objekty – svetelná Archa, ktorá evokovala biblickú posvätnú archu, ale aj praskanie nefunkčných neónových trubíc z reklamných objektov a nerozvinutý blikajúci Koberec II, pravidelne „tancujúci“ v rytme arab-popu. Kvetanovu stratégiu postaviť niektoré veci „na hlavu“ plne vyjadrila žiarivá zostava pätice honosných krištáľových lustrov, obrátených a postavených na podlahu. Do prostredia svetla zapadla aj interaktívna práca Flashback – stena plná spätných zrkadiel z áut, ktoré reagovali na prítomnosť diváka.
Dotknúť sa Mesiaca a vidieť mimozemšťanov, paráda (2017)
Krásne spomienky majú Košičania aj na festival svetla počas jednej noci, ktorú mohli stráviť na Mesiaci, stretnúť mimozemšťanov na strechách budov a počuť hudbu a vidieť obrazy z vesmíru. To je len zopár čriepkov z celej plejády umeleckých diel, ktoré mohli obdivovať. Umelci so svojimi jedinečnými svetelnými inštaláciami vytvorili naozaj čarovnú noc. Kunsthalle/Hala umenia sa zmenila na vesmírne centrum. Nad bazén sa zniesol Mesiac – monumentálne dielo britského umelca Luka Jerrama. Objekt Museum of Moon (Múzeum Mesiaca) s priemerom sedem metrov verne pripomínal Mesiac. Tvorili ho detailné zábery NASA z mesačného povrchu v mierke približne 1:500 000. Svietiaci Mesiac bol jedinečnou príležitosťou ocitnúť sa vesmírnemu telesu takmer na dotyk.
Austrálska umelkyňa Amanda Parer priviedla do Košíc návštevníkov z vesmíru. Po veľkých žiariacich zajacoch sa tentoraz s dielom Fantastic Plane medzi ľudí spustili obrovskí humanoidi. Skupina piatich gigantických postáv objavovala našu “fantastickú planétu”. Jedna z nich pristála na Kunsthalle a ďalšia na pavilóne Papa v Kasárňach/Kulturparku, kde bol pripravený nočný program.
Digitálny umelec z Montrealu Mathieu Le Sourd (Maotik) vtiahol divákov s pôsobivou inštaláciou Aeryon do multimediálneho prostredia, kde mohli rozjímať počas neustále sa meniaceho zážitku. Vizuálna kompozícia sa v Galérii Alfa počas noci menila podľa lokalizácie virtuálneho dronu. Audiovizuálne predstavenie a zároveň inštalácia je pokročilý navigačný systém, ktorý analyzuje zdroje dát a sprítomňuje krásu leteckých pohľadov na krajinu. Priestorový zvuk premieňa vizuál na zvukový zážitok, ktorý ponáral publikum do samého jadra elektronickej krajiny.
Počas noci bolo v Kasárňach/Kulturparku výnimočné audiovizuálne predstavenie, v ktorom vystúpili mladí hudobníci z medzinárodného študentského súboru Veni Academy pod vedením Daniela Mateja, ku ktorým sa pripojil vizuálny umelec Alex Guevara z Peru, žijúci v Berlíne. K hudobným štruktúram pridal so zvukmi komunikujúcu a na zvuky reagujúcu videoprojekciu. Hudobníci sa tak stali spolutvorcami konečnej podoby diela.
Monumentálny prstenec spomalil čas (2016)
V prechádzkach nočnými ulicami mesta môžeme pokračovať aj vďaka tomu, že Biela noc sa konala každý rok a prinášala stále úchvatné inštalácie, ktoré stoja za to, aby sme si ich pripomenuli s odstupom času. Pamätáte sa ešte na jej siedmy ročník? Ak nie, tu je malá rekapitulácia toho, čo sa dialo v našich zariadeniach. Objekt Vincenta Leroya vtiahol divákov v Kunsthalle/Hale umenia do kúzelného sveta. Francúzsky umelec je Košičanom známy svojimi svetelnými inštaláciami z predchádzajúceho ročníka Bielej noci, kedy sa návštevníci mohli prechádzať po jeho unikátnom Mechanickom poli, posiatom stovkami svietiacich stebiel trávy a užívať si výnimočnosť okamihu. O rok neskôr prekvapil monumentálnym dielom Boreal Halo a pozval divákov do svojho imaginárneho sveta. Hypnotizujúci kruhový objekt o priemere 10 metrov sa magicky vznášal v priestore, vlniac sa do rytmu Aurory Borealis (Polárnej žiary). Inštalácia vyjadrovala želanie spomaliť čas, znázorňovala jemný éterický pohyb a vťahovala do inej dimenzie.
Interaktívnu svetelnú projekciu Sand Traps, ktorá reagovala na daný priestor v reálnom čase, pre divákov pripravila na bielom námestí pred Kasárňami/Kulturparkom česká dvojica umelcov Martin Blaško a Alžběta Chmelíková. Audiovizuálna kombinácia sa dotkla témy prírodných elementov. Išlo o preskúmavanie priestoru, podporené projekciou, ktorá vychádzala z ilustrácií Alžběty Chmelíkovej. Site- specific projekt premenil ulicu na priestor, vyzdvihujúci jej štruktúry, ktorých sa denne dotýkame.
O audiovizuálnu inštaláciu Timée obohatili festival aj francúzski umelci Guillaume Marmin a Philippe Gordian v budove Alfa. Približne v roku 360 pred Kristom napísal Platón dialóg s názvom Timaeus. Opísal v ňom svoju predstavu vesmíru ako geocentrického systému, vrátane koncepcie zvanej Hudba sfér, v ktorej každá planéta mala svoj vlastný zvukový tón, a to na základe svojej jedinečnej orbitálnej dráhy. Celý systém bol rozdelený do oktávy, kvinty, kvarty, a teda, keď sa všetky planéty točili okolo Zeme, slnečná sústava tak v Platónovej predstave dosiahla dokonalý hudobný súzvuk.
O tom, že tvorba Esther Stocker narúša geometrický rad a popiera pravidlá perspektívy, sa mohli návštevníci presvedčiť v Galérii Alfa, kde mala talianska umelkyňa výstavu Approaching Loneliness. Dominovali na nej len čierne a biele geometrické formy. Maliarka, fotografka a predstaviteľka priestorovej tvorby sa preslávila doma i v zahraničí originálnymi inštaláciami, ktoré využívajú špecifiká daného priestoru. Jej tvorba je založená predovšetkým na vizuálnej hre, optickej ilúzii, narušovaní geometrického radu. Návštevníkov ohromuje predovšetkým veľkoleposť inštalácií a nezabudnuteľný dojem z fyzického prežitia vo vnútri transformovaného priestoru, zbaveného vlastných limitov.
Kus Japonska vo vrecúškach Onishi Yasuakiho (2015)
Počas prvej októbrovej sobotnej noci sa Košice rozžiarili už po šiesty raz a ulice sa zaplnili ľuďmi a súčasným umením domácich i zahraničných umelcov. Biela noc – to bolo 36 umeleckých zastávok, kde čakali na divákov rôzne prekvapenia. Kúsok japonskej krajiny priniesol do Galérie Alfa umelec svetového formátu Onishi Yasuaki. Vytvoril špeciálne dvojdielo, v ktorom sa záujemcovia mohli doslova dotknúť „prázdnoty“. Vejúce valcovité vrecúška či „stopy“ po levitujúcich horách návštevníkov vtiahli do čierno-bielej krajiny. Priestorovú inštaláciu site-specific vytváral priamo na mieste počas dvoch týždňov.
Bielou nocou žila aj Kunsthalle/Hala umenia. Umelecká skupina RUSE, zaoberajúca sa digitálnym a performačným umením, hľadajúc hlboký vzťah svetla, priestoru, zvuku a pohybu, priniesla performance tanečníčky Eleny Annovi. Cez toto dielo divák vstúpil do surrealistického a snového priestoru, pozostávajúceho z obrazov a zvukov. S interaktívnou akustickou sochou Public Jukebox sa medzi budovami Bravo a Charlie v Kasárňach/Kulturparku predstavil Krištof Kintera. Hracia skriňa narušila ustálenú akustickú rutinu daného miesta. Ktokoľvek si mohol vybrať zo 100 najrôznejších zvukových stôp. K dispozícii bola pestrá škála zvukov. Svetelno-zvuková site-specific inštalácia sa rozsvietila aj v budove Bravo. Post digitálny objekt Jamky, ktorý zároveň slúžil ako netradičný hudobný nástroj, priniesol do Košíc Ján Šicko. Umiestňovaním kameňov do jamiek vznikali rôzne zvukové kompozície. Pomocou jednoduchého ovládania mohol hudbu komponovať prakticky každý. Svetlo v priestore reagovalo na vytvárané zvukové plochy a rozšírilo zážitok o ďalšie zmysly.
Študenti Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach ponúkli divákom projekt, ktorý používa motív kaleidoskopu vo väčšom priestore a kontexte. Umiestnený bol v blízkosti osvetlených stĺpov, pričom vznikol zaujímavý priestorový efekt. Grafická dizajnérka a ilustrátorka Miša Chmelíčková, známa aj pod značkou Planéta 220, prostredníctvom ktorej prezentuje svoju tvorbu, dizajn, ale aj výrazné autorské tričká, dokáže vyjsť von z počítača do reality. Tento trik predviedla v inštalácii na medziposchodí v Kasárňach/Kulturparku.
Elis Morin vytvorila z cédečiek krajinu odpadu (2014)
K životu prebrala Biela noc ľudí aj počas piateho ročníka festivalu. Ponúkla atraktívny program zameraný hlavne na nové médiá a audiovizuálne projekty. Medzi najzaujímavejšie nepochybne patrili svetovo oceňované diela šiestich zahraničných headlinerov. Už po štvrtý raz sa predstavila známa francúzska umelkyňa Elise Morin s plošne najväčším a najrozsiahlejším dielom, aké kedy bolo v Košiciach nainštalované. Vytvorila ho v Kunsthalle/Hale umenia na 600 metroch štvorcových zo 60-tisíc cédečiek. Autorka ho nazvala Waste Landscape. Počas festivalu bolo špeciálne osvetlené tak, aby vytváralo čo najzaujímavejšie odlesky na kupole. Vizuálne krásna a zaujímavá inštalácia Krajina odpadu a niesla ekologické posolstvo, ktorým upozornila na plytvanie a hromadenie odpadu. Súbor Quasars Ensemble s Jozefom Vlkom pri tejto príležitosti pripravili jedinečný hudobný projekt, pri ktorom si mohli diváci vychutnať netradičné spojenie vážnej súčasnej hudby a elektronických vstupov, ktoré vznikli pri inštalovaní cédečiek.
Režisér a choreograf Rodrigo Pardo z Argentíny priniesol na Bielu noc divadelno-akrobaticko-svetelné číslo, ktoré bolo vlastne mappingom kombinovaným s akrobaciou a tancom s názvom Flat (byt)..Netradičný projekt vykresľoval príbeh muža, ktorý sa jedného rána zobudí a má pocit, že život sa mu obrátil naruby. Pokúsil sa navrátiť ho späť do normálu alebo sa naučil odporovať gravitačnej sile? Existuje aj iná možnosť? Diváci jeho vystúpenie sledovali so zatajeným dychom. Inštalácia objektu, znázorňujúceho byt, bola umiestnená na fasáde budovy oproti Kasárňam/Kulturparku a umelec sa v ňom pohyboval pod 90-stupňovým uhlom.
Audiovizuálnu inštaláciu DAYDREAM (Snívanie s otvorenými očami) v Galérii Alfa vytvorila japonská dvojica umelcov, žijúcich v Paríži, Nonotak. Hoci patria k najmladším autorom, v posledných dvoch rokoch sa zaradili medzi najžiadanejších umelcov. Ona je grafička, on zvukový dizajnér a spoločne vytvárajú minimalistické svetelné štruktúry. V Košiciach sa predstavili so zaujímavým zvukovo-svetelným geometrickým obrazom, ktorý má hĺbku a mení svoj tvar. Dielo neohúrilo veľkosťou, ale zaujalo svojou precíznosťou, dokonalou synchronizáciou obrazu a zvuku a detailným dizajnovým prepracovaním.
Bielu noc „omotali“ zlaté nite Elis Morin (2013)
Patrí sa spomenúť si aj na festivaly, na ktoré sme nadviazali v ďalších rokoch. Až 41 umeleckých inštalácií premenilo v Košiciach – Európskom hlavnom meste kultúry 2013 októbrovú noc na „bielu“. Medzi stovkou umelcov, ktorí vdýchli počas Bielej noci život nočnému mestu, boli aj Francúzi, Austrálčania a Japonci. Návštevníkov, ktorí si odriekli spánok, potešili aj jedinečné diela z Anglicka, Česka, Talianska, Maďarska, Španielska a Slovenska. Program bol naozaj pestrý. Po prvý raz sa konali aj koncerty. V Kasárňach/Kulturparku priaznivcov ambient house music zahrala britská skupina The Orb a tých, ktorí sa chceli zabávať až do rána, polnočná Afterparty so 14 dídžejmi.
Po tretíkrát mohli Košičania obdivovať krehké umenie Francúzky Elise Morin, ktorá sa predstavila monumentálnymi site specific inštaláciami Golden Age a Ex-Vivo. Vytvorené boli z 22 000 metrov zlatých nitiek, špeciálne utkaných v Lyone. Austrálčan JamesTapscott vytvoril v Kasárňach/Kulturparku site specific svetelnú inštaláciu z optických káblov Transference field. Po prvý raz bol v Košiciach vystavený aj holografický objekt s názvom Mol renomovaného japonského umelca Ryoichi Kurokawu. Obľúbený 3D mapping Landmarks of memory and signs/Pomníky pamäte v inovatívnej forme predstavil Talian Luca Pulvirenti. Ďalším netradičným dielom bola interaktívna svetelná stena Water Light Graffiti od francúzskeho umelca Antonina Fourneau. Návštevníci si mohli vyskúšať interaktívne maľovanie vodou, ktorá spúšťa svetelné body. Spolu s francúzskou umelkyňou Mademoiselle Maurice verejnosť vytvorila inštaláciu z 30-tisíc papierových skladačiek origami.
Mlynský náhon svietil (2012)
O unikátnu atmosféru tretieho ročníka Bielej noci sa postaralo takmer 40 svetelných, zvukových a špeciálnych umeleckých inštalácií, interaktívnych a mobilných objektov a sôch, ale aj mapping, tanečné a hudobné improvizácie v podaní 150 umelcov z deviatich európskych krajín. Metropola východu sa vďaka titulu Európske hlavné mesto kultúry 2013 stala pre zahraničných umelcov akceptovateľným partnerom a tak sa podarilo pozvať aj renomované osobnosti. Medzi umelcami nechýbala mladá Francúzka Elise Morin, ktorá na vodnej ploche Mlynského náhonu pripravila originálnu priestorovú svetelnú inštaláciu Water Carrier. Pozvaniu neodolal ani český umelec David Černý. Priniesol dve diela – striebornú sochu bábätka, zo súboru nazvaného Miminka Babies a Sigmunda Freuda, označovanú ako „Viselec“ alebo Zavesený muž. Novinkou tretieho ročníka bola „trvalá“ stopa v podobe diela Dušana Zahoranského Doma, Otthon, Kher, Nhá… Na Mlynskej ulici bolo nainštalované dielo košickej umelkyne Jany Novákovej, ktoré symbolicky nadviazalo na bývalý charakter Mlynského náhonu.
Vo virtuálnej záhrade neustále rozkvitali kvety (2011)
Druhý ročník Bielej noci si nenechali ujsť svetové hviezdy súčasného umenia. Do Košíc zavítal nórsky umelec Rune Guneriussen, ktorý v mestskom parku netradične prepojil interiérové lampy s prírodou. Jeho obľúbenými objektmi sú stoly, lampy, stoličky a iné úžitkové predmety, ktoré inštaluje a následne fotografuje. Mexičan Miguel Chevalier previedol ľudí virtuálnou záhradou Fractal Flowers, v ktorej rozkvitli gigantické pixelové kvety, reagujúce na pohyb diváka. Špičková francúzska tanečníčka Catherine Langlade zas zaujala digitálnou pohybovou hrou, v ktorej najdôležitejšiu úlohu zohrával návštevník. Do Košíc doputovala aj interaktívna inštalácia Corps Complices, ktorá precestovala viacero svetových miest a úspech zožala aj na svetovej výstave v Shanghaji. Dôležitú úlohu v nej zohrávali gestá, cirkulácia v priestore, energia a hravosť pohybu. Vizuálnu grafiku projektu vytvoril francúzsky umelec v-i-n-c-e-n-t, ktorý všetky tieto pohybové a fyzické aspekty preniesol do lákavého podvodného morského sveta plného fantastických podmorských živočíchov.
V parku svietilo 5000 plastových lyžičiek (2010)
S mimoriadnym záujmom verejnosti sa stretol prvý ročník Bielej noci v Košiciach. Jedinečný večer si nenechalo ujsť takmer 20-tisíc návštevníkov z celého Slovenska. Mali jedinečnú príležitosť prejsť sa Mestským parkom vysvieteným piatimi tisíckami svetielok na plastových lyžičkách od umelca Petra Vrábeľa v sprievode na živo spievaných operných árií alebo vidieť netradičné spojenie zboru a vizuálneho umenia v starej Mestskej plavárni. Pripravené boli tiež inštalácie v priestoroch obchodného domu Tesco – koncert čítačky čiarových kódov, svetelná šou mäsových výrobkov a mnoho ďalších prekvapivých umeleckých zážitkov. Celé mesto tak ožilo súčasným umením, svetlom a zvukmi. Vidieť v jeden večer a celú noc tvorbu celej generácie košických umelcov Miry Gáberovej, Petra Kalmusa, Lucie Dovičákovej, Ingrid Višňovskej alebo Petra Vrábeľa či Mária Kasteloviča bol unikát.
