Výstava s názvom Šperkopríbeh, ktorú Pripravil Medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana, približuje deťom a ich rodičom, že oddávna sa nezdobili iba ženy, ale obe pohlavia. Všetky výstavy autorky Ingrid Abrahamfyovej sú interaktívne hravé a poučné, táto navyše prezentuje históriu šperku, ktorá je dlhá ako história ľudstva. Mnoho zaujímavosti sa návštevníci dozvedia v SteelParku z expozície, prostredníctvom ktorej spoznajú príbeh šperkov od nepamäti po súčasnosť. Sprístupnená bude do 20. septembra 2020.

Na výstave sú zhrnuté poznatky z viacerých vedných odborov. Okrem dejín je tam trochu zemepisu, geológie, etnografie i literatúry a filmu. Prakticky všetko o šperkoch: z čoho sa vyrábajú, kde sa nachádzajú suroviny na ich výrobu, prečo sa ľudia zdobia, čo pre nich šperky znamenajú.

Podľa kurátorky výstavy je expozícia vhodná pre všetky generácie. Dozvedia sa všeličo nové.  Vo vstupnej časti sa predstavuje náš svet od podzemia, morského dna až po vrcholy sopiek. Tam všade sa nachádza, rastie a získava materiál, ktorý je typickým šperkárskym a oddávna najpoužívanejším pri výrobe ozdôb tela. Také sú vzácne kovy platina, zlato, smaragd a diamant, ale hodnotné šperky niektoré etniká vyrábali aj zo železa. Texty prezrádzajú, ako sa tvoria vyvreliny, perly, koraly, mušle, jantár, opal a iné prírodné materiály. Návštevník spozná aj slovník kameňov a z deviatich veľkých molitanových kociek si môže poskladať kráľovskú korunu a iné šperky.

Šperkom sa vždy zdobili obe pohlavia. Pravdepodobne najskôr muži,  ktorí sa pred lovom pomaľovali, aby boli chránení a lov bol úspešný. Určité druhy ozdôb boli mužské, iné ženské, ktoré sa potom presunuli do ľudového odevu. Šperk môže byť maľba na telo a v materiálnej podobe prichytený na odev alebo holé telo. Tie mužské, súvisiace s bojom alebo lovom, boli výraznejšie, nosené na hrudi, napríklad pazúry z medveďa či vlčie zuby.

U niektorých dávnych kmeňov bol šperk jediným kusom odevu. To, aj iné podoby zdobenia poznáme z indiánok i mnohých filmov s domorodou a historickou tematikou. Podľa toho, kde žili, využívali na ozdobu všetko, čo okolo seba mali: kosti, rohovinu, vlákno z listov a stoniek, farebné vtáčie perá, mušle a všeličo iné. Tvorili z toho aj čelenky alebo široké náhrdelníky.

Názornou ukážkou je plagát s ôsmimi zobrazenými deťmi, ktoré majú aspoň jedného rodiča inej rasy, aby vyzerali etnicky. Traja chlapci a päť dievčat sú sfotografovaní so šperkami z prostredia, odkiaľ pochádza ich rodič. Niektorí z nich sú na veľkoplošných fotografiách v časti výstavy, venovanej galérii etno šperkov, kde sú kolekcie ozdôb z celého sveta aj veľké mapy so svetadielmi. Bludiskom sa možno presúvať z krajiny do krajiny a objavovať rôznorodé kánony krásy a tiež časťami farebných magnetiek poskladať správnu ozdobu na zobrazené deti podľa etnika.

Deti sa zahrajú aj v klenotníckom mini ateliéri. V ňom si môžu strihaním poskladať vlastný kryštál, namaľovať výbrus drahokamu či z farebných kamienkov vytvoriť náhrdelník. Dozvedia sa tiež, že prstene delíme na spomienkové, pečatné, magické a snubné. Spoznajú tajomnú zlatú komnatu s Midasovým príbehom i pokladom Ali Babu. Vkročia  tiež do príbehu Troch mušketierov, aby pohľadali stratené diamantové prívesky z náhrdelníka kráľovnej Anny.