Archívy Kultúra - Stránka 16 z 83

Čaro kina ničím nenahradíš a doma nevykúzliš, treba to zažiť

Premietnime si pomyselne filmy, ktoré sa uchovali v spomienkach detí a zanechali v nich silné zážitky. Na dobré sa nezabúda, preto sa vráťme v čase a oživme si príbehy filmových hrdinov. Rozprávky sa dajú čítať, pozrieť si v televízii alebo na internete, ale čaro kina sa nedá ničím nahradiť. A práve to sme sa snažili najmenším divákom priniesť počas špeciálnych filmových podujatí. Do kinosály prichádzali detskí diváci plní očakávaní a odchádzali spokojní, že videli svoje obľúbené postavičky a zabavili sa

Film, Kultúra

Z divadelného rozprávkového vreca sa vysypalo množstvo čarovných príbehov

Do rozprávkového sveta vstúpili deti prostredníctvom divadelných predstavení vďaka hercom i bábkam z rôznych divadiel nespočetnekrát. Divadelníci radi chodia hrať pre najmenších, ale detskí diváci ešte radšej sledujú so zatajeným dychom príbehy rozprávkových hrdinov, aj keď ich už dávno poznajú. Teraz sedia doma, lebo nič nehrajú. Vráťme sa preto do rozprávky aspoň takto a pripomeňme si, čo všetko sa už udialo na divadelných doskách v parku a divadelnej sále.

Kultúra

Nespútaná detská kreativita premietnutá do jedinečných módnych kúskov

Projekt Fashion KidLab je svet detskej módy, ktorý otvára dvere na prehliadkové móla. Už roky vedie workshopy košická módna návrhárka Jana Polak. Vťahuje deti do tajov príprav modelov, ktoré sa predvádzajú aj na špičkových módnych prehliadkach. Pravidelne sú súčasťou Košice Fashion Week, ale svoje výtvory prezentujú aj na vlastných. Módne umelecké dielne sú zmysluplnou aktivitou s humánnym charakterom. V tvorivých dielňach získavajú zručnosť a pracujú s rôznym materiálom prostredníctvom zaujímavých výtvarných techník. Pod vedením skúsenej lektorky sa im podarilo vytvoriť nádherné a originálne návrhy, použili najrôznejšie látky, netradičné materiály, ale najmä svoju nespútanú detskú kreativitu.

Kultúra

Ateliéry prebúdzali v deťoch výtvarnú tvorivosť a kreativitu

Cieľom projektu DVA – detský výtvarný ateliér bolo prebudiť u detí záujem o umenie a vyburcovať ich k vlastnej aktívnej tvorbe a rozvíjaniu kreativity . Výtvarné dielne navštevovali deti, ktoré baví hra s farbou a objavovanie nových výtvarných techník. Zámerom bolo, aby si odniesli zážitok, ale aj to, aby sa naučili vnímať emocionálne pôsobenie farieb a vedeli sa prostredníctvom nich výtvarne vyjadrovať. Kreslenie z nás robí lepších ľudí. Svet, v ktorom si formujú vlastnú predstavivosť je základom ich budúcnosti. Počas pravidelných workshopov sa zoznámili s výtvarným umením od A po Z – od jeho začiatkov až po súčasnosť. Naučili sa, ako sa výtvarné umenie rodilo a tvorilo. Účastníci ho zažívali na vlastnej koži prostredníctvom vlastných kreácií na videné a počuté detaily.

Kultúra

Prvé dotyky s hudbou cez muzicírovanie na workshopoch Music KidLab

Do tajov hudby zasväcoval deti od štyroch rokov projekt Music KidLab, prostredníctvom ktorého precestovali celý hudobný svet. Jeho cieľom bolo rozvinúť záujem a vnímavosť k umeniu, usilovať sa o rovnováhu medzi racionálnym poznávaním a emocionálnym zážitkom, podnietiť intuíciu a fantáziu a vychovávať milovníkov umenia hravou formou. Zámerom workshopov bola výmena praktických a teoretických skúseností medzi deťmi a profesionálnymi hudobníkmi pod vedením skúsených lektorov.

Kultúra

Súčasnej vážnej hudbe dali punc špičkoví sólisti, orchestre a zoskupenia

Hudba rôznych žánrov prinášala v predchádzajúcich rokoch množstvo umeleckých zážitkov. Koncerty boli pestrou zmesou a vybrať si mohli poslucháči z bohatej ponuky podľa toho, aký štýl a hudobný smer im je najviac po chuti. Neznel iba rock, pop, jazz či klasika minulých storočí, ale dosť priestoru dostala aj súčasná vážna hudba v podaní domácich i zahraničných umelcov, orchestrov, ale aj sólistov. Obzrime sa za tým, čo nám isto utkvelo v pamäti a máme na tieto vystúpenia pekné spomienky. V koncertných sálach bolo stále živo na pódiách i v početnom publiku, ktoré odmeňovalo interpretov skvelej hudby búrlivým potleskom. Hudba autorov zo súčasnosti naplnila ich očakávania.

Hudba, Kultúra

Znela klasika, ktorá nikdy neunaví a nezovšednie

Milovníkom klasickej hudby spríjemňovali večery koncerty, ktoré ich zaviedli do rôznych období, kedy sa rodili a komponovali významní hudobní skladatelia. Svojimi dielami zanechali hlbokú stopu, a tak ako vtedy, aj teraz ich hudba lahodí uchu poslucháča. Prostredníctvom orchestrov i sólistov sme mali možnosť počúvať ju so zatajeným dychom aj v priestoroch Kasární/Kulturparku a vzdať hold všetkým, ktorí ju tvorili, ale aj tým, čo ju interpretovali. Na koncerty zostali pekné spomienky. Započúvali sme sa do minulosti, ktorá dobre znie aj dnes, vrátili sme sa do čias renesancie, baroka, klasicizmu, romantizmu, impresionizmu, expresionizmu i neoklasicizmu

Hudba, Kultúra

Keď v koncertných sálach kraľoval jazz, jeho vyznávačov zdvíhalo zo stoličiek

O kvalitnú džezovú hudbu nebola v našich kultúrnych zariadeniach určite núdza. Pódiá patrili v predchádzajúcich rokoch uznávaným umelcom, ktorí sa tomuto žánru venujú celým srdcom a hľadiská boli plné ich priaznivcov. Kolískou džezu je New Orleans v štáte Louisiana a jeho zrod sa spája so začiatkom 20. storočia. Vznikol postupným zlúčením afroamerického folklóru, najmä bluesu s európskymi tradíciami. Vyznačuje sa improvizáciou. Táto hudba je známa po celom svete a my sme mali príležitosť privítať v Košiciach nielen domácich jazzmannov, ale aj zahraničné špičky. Priniesli nezabudnuteľné zážitky, ku ktorým sa radi aspoň v spomienkach vraciame. Naozaj toho nebolo málo a netrúfame si povedať, čo bolo naj.

Hudba, Kultúra

Otvorili sme dlho zamknutú „hudobnú nádobu“ s pokladmi židovskej kultúry

Niektorí hudobní historici považujú za začiatok klezmerskej hudby prelom 18. a 19. Storočia. Pre iných je momentom jej zrodu prelom 17. a 18. storočia v Židmi najhustejšie osídlenej časti východnej Európy (oblasti dnešného Poľska, Bieloruska, Litvy, Moldavska, Ukrajiny a Rumunska). Vieme však, že klezmer sa hrával aj od Lotyšska, Ruska, Maďarska, Srbska a Chorvátska až po Grécko a Turecko. Existuje písomná zmienka, že klezmeri pôsobili aj na Slovensku, konkrétne v Bratislave. Možno tiež predpokladať, že sa hral na východe Slovenska a v Podkarpatskej Rusi (Karl Benyovszky, Obrázky z Prešporského geta). Slovo klezmer v jidiš jazyku označuje nádobu hudby. Pred 17.storočím bol klezmer synonymom hudobného nástroja. Od polovice 17. storočia sa začalo používať na označenie židovského muzikanta. V súčasnosti zahŕňa klezmer tanečnú, vokálnu aj inštrumentálnu hudbu. Klezmer pochádza z dvoch hebrejských slov kley a zmer. Kley znamená doslova nádobu a zmer melódiu. Z tejto bezodnej nádoby sme mohli v našich priestoroch načierať hudbu mnohokrát.

Hudba, Kultúra

Koncerty, ktoré sa počúvali so zatvorenými očami a film sa premietal aj bez premietačky

Koncerty filmovej hudby sú vždy milou spomienkou na prežité chvíle v kine. Keď odchádzame, v podvedomí nám znejú melódie ešte dlho. Samozrejme, musia byť také, ktoré nám utkvejú v pamäti. A keď ich znovu počujeme, znovu sa nám začnú vynárať príbehy z filmového plátna aj bez toho, aby sa film premietal. Takú silu má naozaj dobrý soundtrack. Špičkoví hudobníci nás vedia preniesť cez filmovú hudbu znovu do kinosály, aj keď sedíme v koncertnej a nič nepozeráme, iba počúvame melódie. Takýto zážitok sprostredkovali umelci bez ohľadu na to, či sedel iba jeden hudobník za klavírom alebo hral malý alebo veľký orchester. Filmová hudba si publikum podmanila natoľko, že jej nikdy nebolo dosť a sály praskali vo švíkoch a väčšinou sa v jeden večer opakovali dvakrát.

Hudba, Kultúra

Kultúra

Kategórie