Mottom „Práca ma začína tešiť, a to je jediný trezor, do ktorého môžem uložiť kapitál mojich snov“ sa otvára ďalšia publikácia Ján Mathé: Kresby o tvorbe významného košického sochára. Napísal ho v liste svojej manželke Eve ešte v roku 1967, ktorej zásluhou je výnimočný výtvarník v Košiciach, ale aj v zahraničí stále prítomný nielen svojimi dielami, ale aj duchom. Prezentácia novej knihy v Kasárňach/Kulturparku pripomenula tvorbu veľkej osobnosti sochárskeho umenia v kruhu jeho blízkych a priateľov.
Umelci sa radi uchyľujú ku kresbe, pretože ju pokladajú za prostriedok k ujasneniu zamýšľaného diela. Tak sa kresba stáva miestom k zachyteniu rôznych variantov pre riešenie, ktoré umelec hľadá. Je prvým krokom ku zviditeľneniu umelcových predstáv, teda je prvým náznakom umeleckého diela. Ján Mathé (1922-2012) sa po celý život zaoberal kresbou a vytvoril ich neuveriteľné množstvo. Dá sa z nich prečítať jeho cesta k upresneniu budúcej podoby vytvoreného diela. Každú z nich však možno vnímať aj samostatne ako jednotlivý umelecký počin, ktorého hodnota sa spája s výsledkami jeho celého sochárskeho diela.
„V prezentovanej knihe je súbor 2950 kresieb, ktoré sú digitalizované vďaka precíznej práci Gabriely Marhevskej. Je to multižánrová knižná tvorba. Okrem kresieb je v nej publikovaná kapitola Priestranstvá rozhovorov, ktoré sú osobnou výpoveďou Mathého zachytené v rámci filmových médií. Všetky kresby publikované v knihe, spolu s jeho sochárskou tvorbou 450 artefaktov na základe rešpektovania jeho závetu, budú odovzdané štátu a do správy mestu Košice v rámci pripravovaného otvorenia Múzea Jána Mathého, ktoré bude v dome, kde tvoril. Odovzdáme všetko. On si to prial a ja to budem rešpektovať,“ oznámila Eva Mathéová svoje rozhodnutie a najbližšie plány.
Pravdepodobne niet Košičana, ktorý by „nezakopol“ o dielo Jána Mathého, ktoré sú súčasťou verejných priestranstiev mesta a nedotkol sa ich. Tento umelec svojimi dielami vniesol do Košíc umeleckého ducha a pečať, ktorú nemožno zmazať. A tak sa s ním chtiac-nechtiac stretávame, aj keď si neuvedomujeme jeho hodnotu. Všetky diela boli vytvorené pre daný priestor, ktorý dotvára a dáva mu nový rozmer všedného života. Či už je to jeho Plod života, Češúca sa, Odpočívajúca rodina, Vták, Objatie, Dievča s holubicou a mnoho, mnoho ďalších sochárskych skulptúr, okolo ktorých denne prechádzame.
Prezentácia kresieb, ktorých počet sa blíži k trom tisícom, bola poctou pre veľkého človeka. Okrem novej knihy mohli prítomní vidieť aj ceruzku, s ktorou vznikali a podložku, na ktorú maľoval čiary budúceho diela. Ďalšie už nenačrtne jeho ruka, ale jeho rukopis zostáva navždy vrytý do papiera, bronzu či do kameňa.
Na svete sú dve knihy, dokumentujúce celoživotnú prácu umelca. „Plánujeme ho dostať aj do sveta. Mal veľmi významnú a úspešnú výstavu v Londýne, kde sa mu dostalo veľkého uznania. V minulom roku bol v Košiciach celosvetový kongres AICA (Asociácia kritikov moderného a súčasného umenia), ktorý sa niesol pod titulom Jeho účastníci boli v jeho ateliéri a boli nadšení jeho tvorbou. Celá konferencia sa niesla pod titulom „White places – black holes“/„Biele miesta – čierne diery. Skonštatovali, že je to tá nádhera, ktorú J. Mathé uchoval aj v čase, kedy boli tendencie robiť iné realistické diela,“ povedala umelcova manželka.
Jej túžbou je, aby Mathého monografia Hľadač dobra bola preložená do angličtiny a vydalo ju zahraničné vydavateľstvo, čo by otvorilo cestu k spoznávaniu jeho tvorby aj za hranicami Slovenska. Ján Mathé zostal v sochárskej tvorbe sám sebou, postupoval vždy v svojom originálnom výtvarnom prejave, a aj preto má stále miesto vo vývoji slovenského i európskeho sochárstva .Jeho tvorba bola skôr filozofická ako mechanická. Napríklad jeho vrcholné dielo Plod života je o ochrane života ako takého. Je to lono a ruka, ktorá chráni všetko živé. Bol hľadačom dobra.
foto: Maroš Simon
[nggallery id=176]
