Obec Kladzany vo Vranovskom okrese je taká netradičná dedina. Divadlo majú jej obyvatelia doslova v krvi a žijú ním úplne všetci. Ako herci, či diváci. Predstavenia sú aj o nich a v jazyku, ktorým hovoria. Pokračovať v dlhoročnej tradícii sa rozhodlo Kladzianske ľudové divadlo (KĽUD) pred dvadsiatimi rokmi, ale história divadelníctva siaha ešte do prvej polovice 20. storočia. KĽUD, ktorý má v súčasnosti 13 členov, odohral stovky výlučne autorských predstavení.
Vo svojom repertoári má 20 celovečerných premiér a niekoľko kabaretných pásiem. Vždy 30. decembra prichádzajú s novou divadelnou hrou, ktorá má premiéru v tamojšom kultúrnom dome a potom s ňou chodia po celom Slovensku. So svojou novinkou zavítajú aj do Kasární/Kulturparku 19. januára 2020. O 18:00 hod. publikum prekvapia inscenáciou Pisočok.
Hra, ktorej autorom scenára a režisérom je Jozef Jenčo, je znova napísaná vo východoslovenskom dialekte a odohráva sa celá v Bratislave na pieskovisku. Prináša príbeh dvoch rodín z východu, ktoré sa prvý raz stretli na pieskovisku pri „vartovaní“ svojho vnúčika v Bratislave, kde ich deti spolu „nadivoko“ žijú. Konečne sa rozhodli, že sa aj zoberú… Kontrast mestského a dedinského prostredia, tradičného vs. liberálneho zmýšľania sa rozohrá vo „vichodňarskej“ komédii „na pisočku, co še sipe furt inakši, jak bi sme chceľi.“ Svoje herecké umenie na pódiu predvedú: Peter Vancák, Martina Žipajová, Stano Lenárt, Mirabella Hričáková, Jaro Michľo, Kubo Kopčo a Natália Vancáková.
Ich predstavenia sú typické tým, že sú v zemplínskom, resp. východoslovenskom dialekte a každé z nich je autorské. Úplne prvú hru Psí život však urobili v slovenčine, čo sa tvorcom vôbec nepozdávalo. V dialekte sú herci predsa prirodzenejší a autentickejší, takže sa vrátili ku svojim koreňom. Ich divadelné hry vychádzajú z prostredia vidieka alebo malomesta. KĽUD hrá pôvodné autorské hry zo súčasnosti, blízkej budúcnosti i ďalekej minulosti, v ktorých originálnym spôsobom zachytáva, zosmiešňuje prípadne deformuje svet okolo, čím nastavuje „džveritko“ (zrkadlo) súčasnosti, „garadiče“ (schody) minulosti i „šifoner“ (skriňa) budúcnosti.
„Snažíme sa zachytiť súčasný stav spoločnosti vtipným, veselým spôsobom. Ale zároveň, sem-tam, do toho dáme nejakú myšlienku, aby to nebola len taká obyčajná komédia,“ hovorí umelecký vedúci a režisér Jozef Jenčo.
Za svoje neutíchajúce snaženie hrať si ľudové divadlo vyslúžilo viacero ocenení. Medzi najcennejšie patrí Cena Stana Radiča na festivale Kremnické gagy za objav roka 2011 či prvé miesta na krajských Scénických žatvách alebo druhé miesto na celoštátnej postupovej súťaži a prehliadke divadla dospelých Belopotockého Mikuláš.
