Tvorivú noc a deň má za sebou prvá zo siedmich umelcov, ktorá sa zapojila do experimentálneho projektu 24 hodín v Kasárňach/Kulturparku. Lucie Mičíková z Českej republiky odštartovala proces spoločnej tvorby autorov, ktorí navzájom doteraz nespolupracovali a ich úlohou je akoukoľvek technikou vyskladať koncept záverečnej spoločnej výstavy na seba nadväzujúcich diel. Na ich vytvorenie má každý len 24 hodín. Vždy po uplynutí tohto času umelec svoje dielo odprezentuje na mini vernisáži, každý večer o 18. hodine.
Napätie opadlo zatiaľ iba z jednej umelkyne, ktorá do poslednej chvíle nevedela, do čoho vlastne ide, ale zároveň to bolo niečo, čo ju priťahovalo, aby sa pustila do práce s veľkou chuťou, radosťou a nadšením. Okrem výsledného diela 24 hodinového ateliéru Lucie Mičíkovej si návštevníci mohli pozrieť aj odborný výklad o jej doterajšej tvorbe. Ešte predtým, než si do svojho prechodného ateliéru pustila prvých hostí, dovolila nazrieť do výstavných priestorov, ktoré sa budú len postupne zapĺňať ďalšími umeleckými výtvormi.
Našli sme ju usmiatu, spokojnú a šťastnú. Tešila sa, že to stihla a na jej prekvapenie všetko zapadalo jedno do druhého. Až dve Inštalácie boli v časovom limite hotové a bolo treba už len poupratovať a doladiť posledné detaily. To sa jej už s dobrým pocitom rozprávalo o tom, ako sa to všetko začalo rodiť.
„Využila som materiál, ktorý bol k dispozícii tu v Kasárňach/Kulturparku. Najprv som prešla sklady a našla som rúrky, ktoré vyzerali ako rolky z toaletného papiera, ale boli asi meter dlhé. Pracovala som vlastne s priestorom, kde sa zvyčajne nevystavuje. Je to dlhá chodba medzi výstavnou stenou a vstupnými dverami. Vytvorila som inštaláciu, ktorou sa dá preliezť a chcem, aby to ľudia odskúšali a neprichádzali hlavným vchodom, ale cez ňu. Využila som aj predchádzajúcu výstavu, z ktorej zostali klince na stene. Pospájala som ich farebnými bavlnkami a vytvorila kresbu, ktorá reaguje na priestor a podmienky, ktoré tu boli dané. A tak vzniklo abstraktné site-specific dielo,“ podelila sa o svoje pocity umelkyňa.
Ako priznala, neočakávala, že vytvorí niečo jedinečné alebo úžasné. „Mala som skôr obavu, že vôbec nič nevznikne, ale nakoniec mám radosť, že sa to tak podarilo. Ako na to budú reagovať ostatní autori, to vážne netuším, ale som veľmi zvedavá. Nič som nemala pripravené a naozaj to všetko vzniklo za tých 24 hodín. Žiadnu konkrétnu predstavu som dopredu nemala a aj keď som mala nejakú myšlienku, nakoniec sa to vôbec nerealizovalo. To, čo som vytvorila, vzniklo na konkrétnom mieste, pre tento priestor a z materiálu, ktorý som si tu vybrala.“
„Keď Lucie prišla do prázdneho priestoru galérie, hľadala niečo zaujímavé a atypické. Zaujala ju práve chodba za stenou, ktorá sa nevyužíva. Bola nadšená, keď sme jej ukázali sklad, kde našla rúrky, ktoré sa zvýšili z Bielej noci. Hneď otestovala ich dĺžku a šírku chodby a presne jej to zapadlo do plánov. Práve také veci má rada, keď nejakou náhodou alebo improvizáciou vznikne niečo také, ako by to tam odjakživa patrilo. Priestorovou inštaláciu site-specifik vyzýva návštevníkov, aby si celú trasu prešli, resp. podliezli, čím vzniká aj pohybová choreografia,“ uviedla kurátorka Zuzana Pacáková.
Lucie Mičíková pochádza z Tábora, študovala na VŠVU v Bratislave v ateliéri Ilony Németh. Pol roka strávila na rezidencii vo Viedni. Momentálne žije striedavo v Nemecku a Českej republike. Zaujíma sa o architektúru, čo sa odráža aj v jej tvorbe.
Zatiaľ poloprázdny priestor sa postupne zaplní. Do práce sa teraz pustila slovenská umelkyňa Dorota Kenderová, s ktorou sa stretneme večer na jej vernisáži.
Text: Kveta Podhorská, foto: Maroš Simon
[nggallery id=38]
