Dejiny slovenskej hudobnej scény formovali aj také skladateľské osobnosti, akou nesporne Jozef Podprocký je. Práve 10. júna mal svoje životné jubileum – 70 rokov, ktoré nemohol osláviť inak, ako práve hudbou. Tou, ktorú sám skomponoval a ktorú mu zahrali interpreti, vyrastajúci pod jeho vedením. Oslávencovi pripravil rezidenčný súbor Kasární/Kulturparku Quasars Ensemble koncert, ktorý si ich učiteľ mohol vychutnávať plným priehrštím. Večer ušitý priamo na mieru, plný neočakávaných chvíľ a prekvapení, skvelých interpretácií v podaní jemu dobre známych hudobníkov a priateľov a predovšetkým skladieb, ktoré charakterizujú veľkého a zároveň skromného skladateľa, pedagóga kompozície a teoretických predmetov na košickom Konzervatóriu, kde dodnes pôsobí.
Prierez jeho celoživotnou tvorbou a bonus navyše v podobe premiéry Sláčikového kvarteta č. 6 „Metamorfózy“, to bola dramaturgia koncertu, ktorý bol nielen gratuláciou, ale aj poďakovaním za to, čo pre mladšiu hudobnú generáciu Jozef Podprocký robí a zasvätil tomu celý život. Hudba je tým, čo ho napĺňa a zároveň spája s okolitým svetom,
Jeho najväčším prianím je, aby sa kultúra a kultúrnosť stali neodmysliteľnou súčasťou nášho „potravinového reťazca“, aby sa viac skultivovalo naše bežné žitie, ktorého súčasťou by mala byť aj dobrá a kvalitná hudba. Snáď jeho pocity najlepšie vystihuje citát Z. Kodálya, ktorý už neraz vyslovil: „Hudba je duchovná potrava a nemožno ju ničím nahradiť. Kto ju nemá, žije a umiera na duchovnú anémiu. Niet plnohodnotného života bez hudby.“ Ten jeho je obrovskou symfóniou, ktorá má stále ďalšie pokračovanie.
Na svoj veľký večer prišiel do koncertnej sály ako obyčajný divák, sadol si do publika a bez väčšieho rozruchu pokojne, ako ostatní, čakal na nové hudobné zážitky. V hlave mu možno znela hudba, ktorá ho sprevádzala doterajším životom a možno kompozície, ktoré ešte nikto nepočul, ani on sám. Čo ho vlastne čaká, netušil.
Kým jubilant s jemu príznačným pokojom, nejavil ani najmenšie známky napätia, viac sa potili na skúškach a v zákulisí hudobníci, aby dopadlo všetko tak, ako si to narežírovali a aby ani jeden tón nebol falošný. Mali tam predsa autora, ktorý počuje aj tlkot ich srdca.
„Pripravili sme mu prierez jeho komornou tvorbou tak, aby sa v ňom objavili všetky jeho dôležité komorné skladby tak z minulosti, ktoré stáli na začiatku jeho skladateľskej kariéry, ako aj celkom nové skladby, ktoré sú relatívne čerstvé, a dokonca na dnešnom koncerte zaznie aj jedna premiéra – Sláčikové kvarteto č. 6, čo je už celkom utešený počet. V Podprockého tvorbe má mimoriadne postavenie nielen čo do počtu, ale aj kvality. Dá sa povedať, že sa v ňom našiel,“ prezradil pred koncertom umelecký šéf Quasars Ensemble Ivan Buffa.
Jubilant o tom nemal dopredu vedieť, aj keď sa nedá vylúčiť, že niečo mohol tušiť. Kompletný program zostal do poslednej chvíle tajomstvom. „Ani sme ho nevolali na skúšky, aj keď sme si to mohli vzhľadom k silnému putu, ktoré nás viaže a trvá nejaký ten čas, dovoliť. Cítime, že určite by mal k tomu čo povedať, ale takýchto prekvapení nie je nikdy dosť. Isto je milé pre skladateľa prísť na koncert, vypočuť si hodinu svojej hudby bez toho, aby na tom mal svoj podiel a vychutnávať si svoju hudbu v podaní interpretov, ktorých dôverne pozná a prakticky sme už hrali všetky jeho komorné diela,“ dodal dramaturg večera.
Či sa mu darček bude naozaj páčiť, to povie po koncerte, ale podľa jeho odchovancov základné fluidum, ktoré z jeho hudby ide, je im dôverne známe. Presne vedia, na čo dáva dôraz, na čom si zakladá, na čom mu záleží, čo vytvára jeho špecifický kolorit, takže nebolo ťažké to v jeho skladbách dešifrovať. Išli do toho s rizikom, že určite by mal k premiére čo povedať, možno sú tajomstvá, o ktorých nevedia, ale nešlo o koncert, ktorý mal súťažiť s dokonalosťou, ale predovšetkým potešiť toho, komu ho hrali.
Jozefa Podprockého vnímajú ako človeka, ktorý tomuto mestu dal kontinuitu a nadviazal na osobnosti, ako boli Hemerka, Grešák, Zomb a ďalší. „Kvalitou svojej práce, talentom, svedomitosťou, nekompromisnosťou, usilovnosťou a poctivosťou, ktorá ho charakterizuje, dal Košiciam rešpekt, istú tvár, ktorá súvisí výlučne s jeho osobou. Čo sa týka mňa, tak mi vyslovene zachránil môj umelecký život, pretože ja som bol už na konci štúdia na konzervatóriu rozhodnutý skončiť s hudbou, pretože som v tom nevidel žiadny význam. Ale iba dovtedy, kým som neurobil posledný pokus nadviazať na moje detské skladateľské začiatky a skúsiť ešte niečo na poli hudby, čo som nevyskúšal. Aby som mal čisté svedomie a dokázal si, že som urobil naozaj všetko. Ukázalo sa to ako veľmi dôležitý bod v mojom živote, pretože som sa kompozície nielen chytil, ale v nej aj našiel. Naplnil sa aj môj vzťah k interpretácii a vďaka vedomostiam, ktoré som u Podprockého nabral, som dostal nielen možnosť uchádzať sa o štúdium na prestížnej viedenskej univerzite, ale dal mi aj isté umelecké sebavedomie, že je možné začať odznova a nič pritom nestratiť. Členovia súboru začali kariéru jeho skladbami. Ešte ako študenti sme na jeho skladbách vyrastali a neskôr sa formoval náš vkus a náš postoj ku komornej hudbe, kompozícii a interpretácii. Keď sme pred šiestimi rokmi založili QE stál pri nás ako veľká opora obďaleč, pripravená kedykoľvek poradiť a pomôcť a pritom nič za to nežiadal. Naozaj to bolo pre nás veľmi dôležité, lebo založiť nový súbor, je do istej miery odvaha, ale s jeho skúsenosťami a podporou sa do toho išlo lepšie,“ priblížil vzťah ku skladateľovi jeho študent Ivan Buffa.
Tak, ako sa k starej a zabudnutej hudbe vracia a oživuje ju Jozef Podprocký, tak v dramaturgii Quasars Ensemble vždy nájdeme reštaurované skladby slovenských skladateľov, ktoré boli dlho alebo vôbec nehrané alebo ich bolo treba nejakým spôsobom upraviť a vyniesť na svetlo. Umelecký šéf súboru tvrdí, že túto vlastnosť určite zdedil po ňom.
Počas celého koncertu prežíval jubilant hudobnú gratuláciu celým telom Pozorne počúval každý tón a s obdivom sledoval každý pohyb sláčika či fúknutiedo flauty a vnímal súhru všetkých hudobných nástrojov s vysokou profesionalitou. Ostatní v publiku iba cítili, že je to hudba, ktorá vyšla z jeho vnútra a vďaka tomu, že ju dokázal prepísať do nôt , prináša prostredníctvom skvelých hudobníkov iba veľký a hlboký umelecký zážitok.
Gratuláciu formou koncertu vnímal Jozef Podprocký takto: „Je to pre mňa predovšetkým príjemné prekvapenie. Nečakal som, že to urobia, ale keďže sú to väčšinou moji žiaci v súbore, tak asi sa dohodli, že takto to bude najrozumnejšie. Netušil som, čo budú hrať. Prečítal som si to až teraz v programe.“
Obavy z toho, že premiéra nebude podľa jeho predstáv, keďže s nimi neskúšal, nemal. „Vôbec sa toho nebojím. Jednak niektoré veci už hrali a premiérou bez mojej asistencie sa nechám prekvapiť. Vynikajúci interpreti to môžu len vynikajúco zahrať,“ dôveroval maestro súboru.
Prekvapený zostal nielen on, ale i celé publikum, ktoré ocenilo excelentný výkon hudobníkov búrlivým potleskom. Najviac však tlieskal autor hudby a neskrýval nadšenie. Z jeho tváre, sa dalo čítať iba jedno – bol maximálne spokojný a šťastný.
Krásne životné jubileum neženie hudobného skladateľa na odpočinok a vychutnávanie si úspechov, ktoré v živote dosiahol. Nápadov má vraj stále dosť a posúvať sa chce ešte ďalej. „Plánov mám veľmi veľa, len aby zdravie dovolilo realizovať ich. Tento súbor poznám od jeho založenia, sú to moji študenti a oni mi vlastne spôsobili to, že som chytil druhý dych. Dúfam, že mi to dlho vydrží. Ja som bol na ich začiatku a oni teraz ťahajú mňa a dodávajú mi silu. Bol som pri tom, keď sa Quasars Ensemble zakladal. Sú to všetko moji dobrí priatelia, výborní študenti z konzervatória a muziku, ktorú tu robili na svojich koncertoch v Košiciach som prijímal plným priehrštím. Interpretovali mnohé skladby, ktoré som dovtedy nepoznal, takže ma vlastne obohacovali. Aj touto gratuláciou mi určite urobili radosť, len je otázka, čo na to povie publikum,“ vyjadril sa Jozef Podprocký, ktorého hudba oslovila všetkých. Naplnila očakávania asi každého, koho pred koncertom neodradila ani veterná a dažďová smršť, ktorá sa Košicami prehnala. Hudobná búrka mala určite väčšiu silu.
Text: Kveta Podhorská
Foto: Maroš Simon
[nggallery id=82]
