V priestoroch Kasární/Kulturparku v Galérii Alfa sa počas leta uskutoční výnimočné spojenie dvoch paralelných výstav, ktoré ponúkajú odlišné, no vzájomne sa dopĺňajúce pohľady na súčasnú textilnú tvorbu. Výstavy TEXTIL+ a Ženy v behu budú sprístupnené verejnosti od 10. júla do 27. augusta 2026.

Slávnostné otvorenie výstav sa uskutoční v jeden večer 9. júla v dvoch častiach. Vernisáž projektu TEXTIL+ začne o 17.00 hod., na ktorú nadviaže o 18.00 hod. otvorenie výstavy Ženy v behu.

Experiment i dialóg medzi umením

Projekt TEXTIL+ – Inovatívne prístupy v textilnom dizajne a vzdelávaní predstavuje otvorený priestor pre inovácie, experiment a dialóg medzi umením, vedou a technológiami. Vytvára podmienky pre vznik nového myslenia v oblasti textilu. V kontexte súčasných globálnych výziev prispieva k lepšiemu poznaniu materiálov a ich vlastností, čím podporuje ich efektívnejšie a šetrnejšie využívanie v umení, dizajne a produktovej výrobe. Projekt zároveň napomáha priamej implementácii získaných poznatkov do vzdelávania.

Rozvíja interdisciplinárnu spoluprácu na národnej aj medzinárodnej úrovni v oblasti textilnej výroby, dizajnu a fiber artu. Experimentuje s najnovšími technológiami a inovatívnymi materiálmi, no zároveň oživuje poznanie pôvodných postupov textilnej výroby. Jeho cieľom je sprostredkovať aktuálny prehľad o súčasných vývojových smeroch. Ako mimoriadne aktuálny celospoločenský trend sa javí aplikácia najmodernejších materiálových a technologických inovácií do úžitkového dizajnu, ako aj ich presahy do otvorenejších výtvarných foriem.

Na výstave sa prezentujú realizácie študentov Katedry textilnej tvorby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorí tvorili na základe vyššie uvedených princípov. Využívali inovatívne aj tradičné materiály a pracovali s technikami ručného tkania, laserového rezania, pletenia, 3D tlače, plstenia, výroby ručného papiera, digitálnej tlače, tlače reaktívnymi farbami a žakárového tkania na digitálnych krosnách.

Návštevníci budú môcť objavovať diela študentiek Alexandry Habalovej, Júlie Benkovskej, Paulíny Bačovej, Sofie Novodolskej, Kataríny Beňuskovej, Miroslavy Antolíkovej, Nely Kakalejčíkovej, Alexandry Turaevy, Denisy Horvajovej, Moniky Dobrovičovej, Viktórie Barniakovej, Henriety Džamovej či Vanesy Balúchovej.

Projekt vznikol pod odborným vedením pedagógov a autorov Blanka Cepková, Beáta Gerbocová, Vlasta Žáková, Ingrid Ondrejíčková Soboslayová, Veronika Pátrovič Kočáriková, Zuzana Ondrejková, Broňa Brůčková a Ilarii Omelchenko. Spolupracujú na ňom tiež tvorivé pracoviská a inštitúcie, ako Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Slovenská akadémia vied, Technická univerzita v Liberci (ČR), Atria IT Čadca a Akadémia výtvarných umení v Lodži (Poľsko).

Osobné príbehy v textile

Expozícia Ženy v behu vychádza z otázok, ktoré sa dotýkajú samotnej podstaty umeleckej tvorby v súčasnom svete. Je dnes ešte možné venovať sa autenticky vlastnej tvorbe v čase, ktorý je neustále rozdelený medzi množstvo povinností, rolí a očakávaní? Akým spôsobom dokáže žena – umelkyňa nachádzať priestor pre vlastnú tvorbu, ak je zároveň matkou, partnerkou, dcérou, zamestnankyňou, opatrovateľkou či organizátorkou každodenného života? Kde sa v rytme opatery o druhých nachádza priestor pre starostlivosť o vlastnú tvorbu?

Názov výstavy neodkazuje iba na fyzický pohyb, ale predovšetkým na stav permanentného prechádzania medzi jednotlivými podobami existencie. „Beh“ predstavuje každodenné balansovanie medzi zaopatrením druhých a starostlivosťou o vlastný vnútorný svet, medzi časom venovaným rodine a časom určeným tvorbe, medzi viditeľnou prácou a prácou, ktorá zostáva často nepomenovaná, neviditeľná. Tvorivý proces sa tak stáva priestorom, ktorý si autorky musia doslova častokrát ukradnúť z fragmentov dňa, zo zvyškov energie, z chvíľ ticha medzi povinnosťami.

Kolektívna výstava Ženy v behu nesleduje dejiny emancipácie textilu, a ani dejiny feministického umenia na našom území. Záujem smeruje ku každodennej existencii ženy, v ktorej sa tvorba stáva jednou z foriem života. Nepracuje s opozíciou mužského a ženského sveta, ani s kritikou rodových stereotypov ako svojou hlavnou témou. V centre pozornosti stojí prax umelkýň, ktoré sa usilujú zachovať si vlastný tvorivý hlas popri množstve ďalších životných záväzkov. Niektoré diela zaznamenávajú konkrétne životné situácie, iné pracujú s fragmentmi spomienok, alebo s textíliami nesúcimi stopy času. Textil tu prestáva byť iba materiálom, stáva sa nositeľom vzťahov. Koncepcia výstavy pozýva diváka, aby sa stal súčasťou špecifického rytmu. Jednotlivé diela nie sú radené chronologicky, prostredníctvom špecifických textilných techník, alebo použitých materiálov. Vytvárajú priestor postupného približovania sa k rôznym podobám ženskej skúsenosti. Od intímnych výpovedí cez reflexie materstva, partnerských a rodinných vzťahov až po diela, ktoré hovoria o únave, strate či potrebe obnovy. Vzniká otvorený priestor pre identifikáciu aj vlastnú interpretáciu.

Výstava nevytvára lineárny príbeh ani tematicky uzavreté celky. Jednotlivé diela sú rozmiestnené v priestore galérie tak, aby medzi sebou vytvárali otvorené vzťahy. Priestor výstavy preto neponúka jednoznačný interpretačný kľúč. Návštevník je pozvaný nachádzať si vlastné významové prepojenia, zastavovať sa pri dielach podľa vlastného rytmu a nachádzať tie témy, ktoré rezonujú s jeho vlastnou skúsenosťou. Dramaturgia výstavy tak vedome pracuje s otvorenosťou interpretácie a odmieta hierarchizovať určité životné skúsenosti. Samotný pohyb diváka galériou sa stáva metaforou pohybu ženy medzi rozličnými podobami života. Rovnako ako autorky prechádzajú medzi jednotlivými rolami bez jasných hraníc, aj návštevník prechádza priestorom bez pevne určenej trasy významov. Výstava preto nie je uzavretým rozprávaním, ale pozvaním k hľadaniu vlastných súvislostí.

Nepredstavuje univerzálnu skúsenosť ženy, ani sa neusiluje formulovať spoločenský manifest. Je skôr pokusom zachytiť okamihy, v ktorých sa každodennosť stretáva s tvorbou. Práve v týchto momentoch zastavenia vznikajú diela, ktoré nesú stopy osobných príbehov, vzťahov, pamäte, radosti, straty, únavy aj nádeje.

Návštevníci si môžu na výstave pozrieť diela etablovaných aj mladších autoriek, medzi ktorými sú Blanka Cepková, Beáta Gerbocová, Ivana Šáteková, Daniela Krajcová, Michaela Bednárová, Lea Hartmannová, Veronika Pátrovič Kočáriková či umelecké zoskupenie Tri ľady. Každá z nich prináša osobitý pohľad na témy identity, vzťahov, materstva, pamäte, každodennosti i tvorivého procesu.

Architektom výstavy je Ria Treppo a kurátorkou Ingrid Ondrejičková Soboslayová.