Koncert Hudba z čias Košickej moderny II, priniesol do Košíc zaujímavý rozmer. V Kasárňach/Kulturparku boli milovníci klasickej hudby vtiahnutí literatúry, prostredníctvom projektu Hudba a slovo. Jeho autor, slovenský spisovateľ, hudobný znalec a propagátor literatúry Michal Hvorecký ponúkol spolu s rezidenčným súborom Quasars Ensemble esenciu toho najlepšieho z ruského umenia.

Okrem diel jedného z najplodnejších ruských skladateľov, klaviristu, výtvarníka, hudobného mysliteľa a profesora kompozície na VŠMU a Konzervatóriu v Bratislave Jevgenija Iršaia, ktorý sa pôvodne mal prezentovať aj svojou výtvarnou tvorbou a prísť na koncert ako hosť, zneli aj doteraz u nás nepočuté kompozície ruského skladateľa Gavriila Popova. A do toho sa čítali úryvky z kníh Viktora a Venedikta Jerofejeva či Viliama Šalamova z ruského prostredia a jeho démona – alkoholu. Tie veru nenechali ani jedného z divákov s vážnou tvárou, ale pokropenou slzami smiechu, ktoré sa pri čítaní textov nedali jednoducho udržať.  Prúd hudby a slova bol naozaj silným zážitkom a dnes už vieme, že nápad skĺbiť dva rozdielne a pritom veľmi príbuzné umelecké žánre bolo veľmi dobrým riešením. Michal Hvorecký nám o projekte poskytol rozhovor.

Váš nápad objavovať zabudnutých autorov, ktorým sa nedostalo uznania, posúva koncerty do iných rozmerov. Ste autorom tohto nápadu. Čo vás k zmenám v koncertných sálach viedlo?

Inšpirovalo ma to, že veľa chodím na koncerty do filharmónie a do opier v zahraničí a zistil som, že tam v divadelných domoch, kde znie aj hudba, je celkom bežné, že tam má miesto aj literatúra. Či už sú to herci, spisovatelia, debatuje sa, sú to priestory veľmi otvorené kultúre, aj textom, rôznym typom literárnych diel, žijúcim spisovateľom alebo aj klasikom, ktorí sa takto pripomínajú. Priznám sa, že som ako Bratislavčan veľký fanúšik Slovenskej filharmónie a Reduty. Chodím tam od detstva a dá sa povedať, že som tam vyrastal a veľmi ma to ovplyvnilo. Ja som človek, ktorý sa snaží dostávať literatúru do nezvyčajných kontextov bez rozdielu, či je to materská škola, stredná škola alebo niečo iné. Chodím po Slovensku a veľa čítam. Oslovil som filharmóniu, či by sme neskúsili vymyslieť nejaký program, ktorý by spojil literatúru a klasickú hudbu. Ukázali sa veľmi otvorení. Majú snahu oživovať dramaturgiu, pretože veľmi veľa hudobných diel bolo inšpirovaných literárnymi textami, či už klasikou alebo súčasnou literatúrou. Spojenie je veľmi úzke. Mnohí skladatelia aj písali ako napr. Richard Wagner, uvažovali o svojej hudbe teoreticky, písali články, eseje, denníky, texty. Materiálu je veľmi veľa.

Tento projekt je nový. V Košiciach to bol druhý večer. Akú mal premiérovú odozvu v Bratislave?

Prvý sme venovali Wagnerovi, keďže mal výročie a teraz sa zrodil nápad spojiť to s ruskou avantgardou. Dostal som program od súboru Quasars Ensemble a veľmi rád som k tomu pristúpil a prispôsobil tomu hovorené slovo, pretože k tomu je obrovské množstvo textov. Postupne sa snažíme budovať si publikum. V Bratislave to malo dobrý ohlas, tak sme radi, že sme mohli prísť aj do Košíc. Ľudia to prijali, čo sme mohli vidieť podľa reakcií počas večera. Bavili sa.

Prečo práve ruská hudba a ruskí spisovatelia, literatúra a zabudnuté osobnosti?

Je mi trošku ľúto, že dnes obraz Ruska ako krajiny a ruskej kultúry je veľmi deformovaný jednostranne politickými diskusiami a tým, čo ľudia vnímajú z televíznych správ a pod., ale v skutočnosti je ruská kultúra nesmierne bohatá a zaujímavá. Podľa mňa mnohé veci, ktoré zazneli v Košiciach, sú znovu veľmi aktuálne, hoci sú už 70 rokov staré. Ja sa snažím objavovať z ruskej kultúry niečo, čo sa dotýka aj nás, čo máme spoločné, pretože máme spoločné dejiny v dobrom i zlom. Nás veľmi ovplyvňovalo to, čo sa dialo v Sovietskom zväze a deje v Rusku, čiže motívov je veľmi veľa. Skladby Jevgenija Iršaia a Gavriila Popova, ktoré premiérovo odzneli, boli pre mňa objavy. Treba povedať, že Popov je neprávom zabudnutý velikán a na tom sa ukazuje, že niekedy sú dejiny umenia veľmi drastické a surové a nie každý sa dočká takej odozvy, ako by si zaslúžil. Niekedy až posmrtne objavujeme veľkosť nejakého autora a toto sú skutočne sú také diela, ktoré boli veľmi tvrdo zatlačené do zabudnutia. Snažíme sa ich trochu priblížiť dnešnému človeku.

Ako vzniká a funguje taký formát, ktorý bol v Košiciach prvý raz prezentovaný ako novinka?

Hudobníci ponúkli, čo by mohli naskúšať a ja som sa snažil ponúknuť niečo, čo s tým súvisí z oblasti literatúry. Výsledok musia posúdiť diváci.

Vy ste spisovateľ, nie hudobník. Aký je váš vzťah k hudbe?

Ja som iba vášnivý poslucháč. Kedysi som trochu spieval. Považujem sa za poslucháča. Myslím si, že aj dobrým poslucháčom sa človek musí naučiť byť. Nie je to ľahké. Študoval som dejiny umenia a estetiku. Mali sme silné dejiny hudby. Pochádzam z rodiny, kde je veľmi veľa muzikantov. Môj strýko je vo filharmónii, bratranci hrajú v orchestroch, čiže v rodine bola muzika veľmi prítomná. Korene sú s hudbou spojené a musím povedať, že popri literatúre je hudba mojou druhou veľkou vášňou. Postupne spoznávam bohatstvo hudobného dedičstva v opere, či v klasickej hudbe. Som ale otvorený všetkým žánrom. Počúvam aj súčasnú hudbu, elektronickú, ale mám rád, keď hudba sa snaží nejakým spôsobom autenticky a vážne vyrovnávať sa so svetom. A preto ma väčšina dnešného popu otravuje, pretože povrchnosti mám dosť, nepotrebujem si ju znásobovať ešte ďalšou. Skôr hľadám v hudbe niečo, čo nenachádzam trebárs v iných umeniach.

To, že sa na košickom koncerte čítala ruská literatúra od zabudnutých autorov, vychádzalo z toho, že sa hrala ruská hudba?

Hľadali sme nejaký spoločný vhodný formát, teda vhodné skladby, ktoré by s textami ladili a súviseli dokopy. Teda čítanie literatúry, ktorá do tohto obdobia spadá a oživí to, že sa zabudnutí autori hudobných i literárnych diel dostanú do povedomia, že existovali a dobre tvorili.

Máte v hlave ďalšie projekty?

Chceme robiť v Bratislave pokračovanie venované impresionizmu v hudbe a literatúre. Impresionizmus si ľudia spájajú hlavne s vizuálnym umením, ale on sa výrazne prejavil aj v komponovaní, čo je trochu známe, ale už veľmi málo, že bol aj v literatúre. Keď bude šanca, radi s tým prídeme aj do Košíc.

Čo chystáte nové na spisovateľskom poli?

V decembri som vydal novú knihu Spamäti. Teraz mám trochu pauzu. Robím na iných projektoch a mám plány, že by som chcel robiť prvú detskú knihu, pretože som aj otec. Mám malého syna. Teraz viac inklinujem k rozprávke. Mám v hlave nový nápad, o ktorom je trochu priskoro hovoriť a dopredu prezrádzať.

Dnes tu mali byť aj obrazy, situáciu však zmenilo, že skladateľ Jevgenij Iršai nemohol prísť do Košíc. Vnímate to tak, že nielen literatúra, ale aj vizuálne umenie patria k hudbe a môže vytvárať zaujímavé spojenia?  

Určite som tomu naklonený. Môže to mať veľmi pozitívny efekt. Svedčí o tom fakt, že v Bratislave za mnou chodili ľudia po koncerte a pýtali sa na autorov kníh, z ktorých som čítal úryvky, pretože to nie sú také známe mená. Chcú si ich prečítať. Knihy sú dostupné aj v slovenčine, čo je veľké plus. Ľudia sa otvárajú niečomu novému, čo je pozitívum. Je to oživenie a zmena. Nevnímajú len hudbu, ale široké spektrum kultúry, a to bol zámer.

Kveta Podhorská

Foto a video: Tomáš Čižmárik

[nggallery id=22]