Olaf Breuning sa narodil v roku 1970 vo Švajčiarsku. Študoval na Fachhochschule für Kunst und Gestaltung Zürich (HGKZ). V súčasnosti žije v New Yorku. Radí sa medzi najvýznamnejších zástupcov mladej švajčiarskej umeleckej scény. Kariéru si začal budovať na téme perfektných, monštruóznych tiel a v skúmaní súvislosti medzi predstavou mužnosti a ženskosti.
Svoje diela vystavuje po celom svete. Má prekvapivo rôznorodú prácu. V jeho živote hrá veľkú úlohu humor, ktorý pretvára do svojho umenia. Začiatky jeho umeleckej tvorby siahajú do obdobia, keď mal 16 rokov. Vtedy dostal otcovu kameru, s ktorou mohol natáčať všetko, čo ho zaujímalo.
V súčasnom umení takmer všetci umelci sami seba a svoju prácu berú veľmi vážne. Napriek tomu, diela tohto umelca majú veľkú dávku humoru, zábavy dokonca aj výsmechu. Pracuje s rôznymi médiami ako maľba, kresba, sochárstvo, fotografia, inštalácia a film.
Olaf Breuning sa preslávil fotografiami, videami a inštaláciami čerpajúcimi z postmoderných kombinácií hororu, gotického revivalu, etna, estetiky, heavy metalu a zábavného priemyslu. Jeho práce sú agresívne, hýria vtipom a najbizarnejšími aranžmánmi. Neraz inscenuje iritujúci prierez modernou spoločnosťou. Zameriava sa najmä na drámu ľudskej divadelnej scény v modernej spoločnosti. Na konci takmer každej inscenovanej scény je príbeh moci, slávy, peňazí a sexu. Človek pôsobí v jeho diele ako odveký klaun, neobjavený prírodný druh s neučesanými vlasmi, bledými očami. Ak pozorovateľ jeho príbehov zoberie jeho hru vážne, sám sa zosmiešni. Rekvizity kultúrneho základu nachádza okrem iného i na internete – kolektívnej pamäti modernej spoločnosti.
Na konci deväťdesiatych rokov bola jeho práca spájaná s flirtovaním s novogotikou a odkazmi k hororovým filmom. Táto doba je už minulosťou, ako sám autor hovorí, raz sa „hororového Breuninga“ musel zbaviť. Dnes je priamejší a ešte slobodnejší. Pracuje v New Yorku a venuje sa tematike akou je smrť s tým, aby výsledný produkt nebol ani výhradne ironický, ani výhradne vážny. Umenie ho zaujíma ako inventúra života. Vie, že je šťastným, vyvoleným zvieraťom pre malú spoločnosť ľudí, ktorí si umenie môžu dovoliť.
Dielo Olafa Breuninga využíva druh art technologie s efektmi šokovania, ktoré čerpá zo zábavného priemyslu a kvalitnej reklamy. Pri prvom pohľade na jeho tvorbu je divák skutočne najprv šokovaný, potom sa mu na obličaji zobrazí úsmev. Tento spôsob výpovede ja veľmi starý. Najprv vyvolať strach a následne navodiť vnútorné uvoľnenie, pretože potom je človek spokojný. Breuning pôsobí na pozorovateľa spektakulárnym výstupom a pomocou zvodných efektov.
Vo svojich obrazoch sa zaoberá ďalekými svetmi a kultúrami a s tým je spojené i hľadanie zmyslu a ilúzie po autenticite a slobode.
