Monodráma nemeckého spisovateľa a dramatika Patricka Süskinda Kontrabas je slovenskej divadelnej verejnosti známa predovšetkým vďaka veľmi úspešnému naštudovaniu v Štúdiu L+S v hlavnej úlohe s Martinom Hubom. Táto inscenácia sa od svojej premiéry v roku 1988 hrala neuveriteľných 24 divadelných sezón. Nový pohľad na slávny Süskindov text ponúka Slovenské komorné divadlo v Martine, ktoré ju naštudovalo v réžii Romana Poláka. Je divadelným predstavením i koncertom zároveň, stretnutím generácií, otca so synom, človeka s minulosťou, so sebou samým. Uvidia ho aj diváci v Kasárňach/Kulturparku 24. marca o 19:00 hod.
V hlavných úlohách sa predstavia herec František Výrostko, ktorý je hercom a riaditeľom martinského divadla a jeho syn František Výrostko mladší, ktorý je hudobníkom, hráčom na kontrabas, koncertným umelcom, pôsobiacim v mnohých domácich i zahraničných telesách so zameraním na súčasnú vážnu hudbu. Süskindov text je východiskom pre hereckú interpretačnú virtuozitu.
Patrick Süskind sa narodil v roku 1949 v nemeckom Ambachu ako syn novinára a príležitostného poviedkára. Jeho počiatočnou umeleckou ambíciou bola hudba. Vyštudoval hru na klavír na mníchovskom konzervatóriu. Kvôli problémom s rukami sa však hudbe serióznejšie venovať nemohol. V roku 1968 sa zapísal na štúdium histórie na univerzite v Mníchove, neskôr študoval vo francúzskom Aixen-Provence. Počas štúdií písal kratšie prózy. Po ukončení štúdia vystriedal niekoľko profesií a bez väčšieho úspechu sa pokúšal písať.
Ako blesk z jasného neba zasvietil neznámy začínajúci dramatik po tom, čo v roku 1981 uviedol slávny mníchovský Kammerspielen jeho dramatickú prvotinu, monodrámu Kontrabas, ktorá počas štyroch rokov dosiahla rekordných 522 repríz. Podobný ohlas zaznamenal tento text aj v iných európskych i zaoceánskych divadlách.
V tejto efektnej hre o osamotenom hudobníkovi, ktorý vedie svoje monológy o milovanom a zároveň nenávidenom hudobnom nástroji vo zvukotesnej izbe, preukázal Süskind svoju schopnosť písať závažné texty veľmi komunikatívnym a atraktívnym spôsobom, ktorý môže zasiahnuť širokú divácku vrstvu. Rozprávanie zakomplexovaného, bezvýznamného umelca, ktorého nikto nepozná, hoci hrá na najväčšom, a pritom v orchestri najnenápadnejšom hudobnom nástroji, vrcholí túžbou po veľkom čine, ktorým by sa preslávil a získal by ženu – Femme Fatale, speváčku o ktorej už roky sníva. Dokázal by obrátiť pozornosť verejnosti na svoju osobu svojim škandalóznym činom. Na svoj čin však zrejme nikdy nebude mať dosť odvahy.
Rozpor medzi vysnívaným ideálom a šedivou skutočnosťou je síce napísaný humorne, ale kontrabasista sa evidentne pohybuje na tenkej hrane medzi psychickým zdravím a chorobou a nie je jasné, čoho všetkého by sa vo vypätej situácii mohol dopustiť. Práve preto sa mnohí analytici Süskindovho diela nazdávajú, že v Kontrabase zobrazil mimoriadne nebezpečný typ vnútorne nevyrovnaného jedinca.
