Najznámejší súčasný britský sochár, nositeľ prestížnej Turnerovej ceny Antony Gormley (1950) verí, že sme tu len na chvíľu, a preto vlastne nie je dôležité, ako dlho umelecké dielo vydrží. Jeho posteľ už vydržala cez dvadsať rokov. Pozrieť si ju možno v Galérii Tate v Londýne. Vyzerá ako priestranné manželské letisko. Dielo vzniklo z 8,5-tisíca plátkov toastového chleba. Antony z toho zjedol presne toľko, aká je hmotnosť jeho tela. Jedol tak, že do povrchu vyhĺbil dvojitý obrys svojej postavy. Sochu nazval Posteľ. Chleby nechal pokryť plesňou a až potom pristúpil ku konzervácii celého diela parafínom. Podľa neho skaza materiálu, z ktorého tvoril, predstavuje večný cyklus života a smrti.
Gormley pôsobí ako magnet na divákov všade, kde so svojim dielom zakotví. Londýnsku Haywardovu galériu zaplnil 40-tisíc hlinenými figúrkami, ktoré nazval Pole pre Britské ostrovy. Figúrky mu pomáhalo vytvoriť 100 dobrovoľníkov. V čínskej provincii Kanton zaangažoval do svojho projektu viac než 300 dedinčanov, ktorí vytvorili neuveriteľnú armádu 192-tisíc hlinených figúrok pod názvom Ázijské pole. Do galérie v Pekingu vošlo 160-tisíc ľudských miniatúr a neskôr ich natlačil do továrenskej haly v Šanghaji všetkých 192-tisíc. V Číne bola jeho inštalácia viac než symbolická. Na začiatku ho inšpirovala slávna osemtisícová armáda starovekých terakotových hrobových figúr z čínskeho mesta Sian. Gormley je mnohokrát väčší vojvoda než dávny čínsky cisár. Ďalšie tisíce totiž pod sochárovým vedením vytvorili dobrovoľníci v Mexiku, v Porto Velho v amazonskom pralese a vo Švédsku.
Britská rada si jeho globálny projekt, v ktorom skupiny miestnych ľudí všetkých generácií dávajú tvar miestnej hline, vybrala ako formu šírenia britského umenia po svete. Je to prvý štátom podporovaný projekt v sérii Think UK, ktorá má svetu ukázať, akí sú Briti originálni, tvoriví a inovatívni.
Umelec je ale známy predovšetkým vďaka svojim sochám, ktoré sú otlačkom jeho vlastného tela. Posteľ bola prvá, ďalšia je monumentálna 20-metrová a dvestotonová socha Anjel severu, ktorá sa týči nad diaľnicou blízko Gatesheadu na severovýchode Anglicka. Je to jeho najznámejšia socha. V čase vztýčenia bola najväčšou sochou v Británii a tiež má za základ postavu svojho tvorcu. Ďalšie monumentálne sochy už robiť nechce, pretože si myslí, že pre anjela ho už ľudia nevidia. Keby tomu bolo tak, sotva by reagovali na výzvu, že hľadá dobrovoľníkov, ktorí sa nechajú nahí odliať do sadry. Odpovedalo mu viac než tisíc ľudí, z ktorých si vybral 240. Odliatky premenil pomocou oceľových pásikov v éterické kovové sochy, pričom si zachovali obrys každej z postáv.
Známa je tiež inštalácia Prídel, v ktorej vytvoril izby z tvrdeného betónu pre tri stovky dobrovoľníkom zo švédskeho Malmö. Každá z izieb predstavuje najmenší priestor, do akého sa zmestí konkrétny dobrovoľník. Gormley núti človeka premýšľať o tom, že je telesný a pohybuje sa v priestore, ktorý mu býva tesný.
Autor tvrdí, že by chcel oslobodiť umenie z obmedzeného sveta galérií. „Páči sa mi predstava, že si dočasne požičiavam z energie a z reťaze bytia na našej planéte. Požičiam si trochu materiálu a skúšam mu dať tvar. Rovnakým spôsobom sa snažím tvarovať i svoj život. Potom nie je dôležité, čo sa s mojimi dielami stane. Zaoberám sa myšlienkou, že figúrky z polí sa vrátia späť zemi,“ hovorí. Ani kov nie je večný a podlieha korózii. Garmleymu by sa vraj celkom páčilo vytvoriť kovovú sochu a potom ju nechať v kontajneri s vodou tak dlho, až by skorodovala a nakoniec úplne zmizla. „Veď umenie je len dočasný záznam okamihu,“ hovorí zmierene. „Nejaký čas ten okamih pozdrží a potom sa rovnako musí vrátiť do obehu vecí.“ V sedemdesiatych rokoch v Indii a na Srí Lanke študoval budhizhmus. Ako vidno, nezabudol, čo sa naučil.
Veľkolepé sochy postáv v životnej veľkosti sú rozmiestnené pozdĺž troch kilometrov na Crosby pláži neďaleko Liverpoolu. Každý kus váži 650 kíl a sú vyrobené z odliatkov umelcovho tela stojaceho na brehu mora.
Antony Gormley je široko uznávaný umelec pre svoje sochy, inštalácie a verejné umelecké diela, ktoré skúmajú vzťah ľudského tela k priestoru. Jeho práce boli vystavované po celej Veľkej Británii a vo svete.
