Podzemná výstavná časť Kunsthalle/Haly umenia sa v týchto dňoch zmenila na akustické prostredie Tolleranza, ktoré vytvoril multimediálny umelec Peter Machajdík. Ako hovorí podtitul inštalácie „štyri strany zvuku“, na divákov pôsobí hudba, ktorú dopĺňa vizualizácia, odrážajúca myšlienky autora. Umelec vychádza z vlastných aktuálnych sonic-artových a komorných inštrumentálnych skladieb, ktorých kontúry sú elektronicky upravené a doplnené o ozveny z prezentovanej inštalácie Waters and Cages. Autorský intímny denník prenáša návštevníkov do reality, v ktorej žijeme a zamýšľa sa nad hranicami tolerancie k aktuálnym problémom vo svete.
„Je to vlastne zvukové prostredie s vizuálnou zložkou. Zvuky sa šíria zo štyroch strán, ale aj zhora a zdola. Nahrávané boli tak, aby vlastne krúžili celým priestorom, čiže hudba neznie naraz zo všetkých reproduktorov a strán, ale je to tak komponované, že chvíľku z jednej a potom z iných strán. Niekedy sa zvuky prelínajú a stretávajú sa v priestore a vlastne celá koncepcia inštalácie je stretávanie sa v určitých bodoch, ale vždy v iných. Pre návštevníka je dôležité, aby zaujal na niekoľko minút určité miesto v priestore, nehýbal sa a čakal, kedy na neho doľahnú zvuky a vychutnal si to. Potom sa môže premiestniť na iné miesto a tam nájde harmóniu alebo súzvuky úplne iných zvukov. Tým, že zvuk je fyzikálna veličina, tak aj jeho charakteristika sa mení v závislosti od toho, kde človek je v danom okamihu,“ vysvetlil princíp svojho diela Peter Machajdík.
Zvuková stránka obsahuje nahrávky z rôznych časti sveta. Aj vizuálnu tvoria fotografické snímky alebo filmové ukážky z diania vo svete, kde sa dejú rôzne veci, či už pozitívne alebo negatívne. Či už sú to boje v niektorých regiónoch sveta alebo sú to rôzne spoločenské otázky, rôzne chápané v rôznych kultúrach. Sú regióny, kde sú ľudia zatýkaní kvôli svojim názorom a autor vlastne vo svojom projekte nahrával a použil snímky z rôznych končín sveta.
„Tolleranza je taký veľký otáznik, že pokiaľ môžeme tolerovať to, čo sa deje niekde inde. Kladiem si otázku, kde je hranica toho, že odkiaľ pokiaľ sa ešte dá alebo nedá niečo tolerovať a netýka sa to iba otázok vojenských konfliktov alebo ekologických problémov, ale aj ďalších. Nedávno sme tu mali referendum, ktoré rozdelilo spoločnosť na minimálne dve skupiny. Možno aj v súvislosti s tým mi napadol tento názov. Veľa sa hovorilo o tolerancii, že kto koho a kedy kde a ako má tolerovať, lebo jedna strana ako keby odsudzovala tú druhú a naopak. Dokonca to išlo až do takých posmešných situácií. Ja sa nechcem vo svojom projekte prikláňať k jednej alebo druhej strane, hoci osobne k jednej inklinujem viac ako ku druhej skupine. Nechávam priestor na toleranciu, nech sa každý človek nejakým spôsobom zamyslí, či tolerancia je vôbec potrebná alebo nie. Tolerancia je možno dôležitejšia otázka v živote človeka, než si myslíme. Mnohí si myslia, že sú tolerantní, ale len do určitej miery. Poznám ľudí, ktorí povedia, že nie sú rasisti, ale pravda je niekde inde. Po minúte sa negatívne vyjadria na adresu židov, černochov či Rómov. Nič nemajú proti homosexuálom, ale vzápätí skonštatujú, že je to choroba. Tieto otázky nechávam visieť vo vzduchu,“ prezradil nám filozofiu inštalácie autor.
Témy, ktoré umelec otvára a ponúka návštevníkom v nevšednej umeleckej zvukovo-umeleckej forme, sú všade prítomné okolo nás. Je to napríklad konflikt na východe Ukrajiny, Sýria, Irak, Afrika, rôzne únosy militantov, veci, ktoré sa dejú v západnej Európe – Paríž, Brusel, teroristické útoky atď. Ako hovorí P. Machajdík, nejde tu o riešenie problému, lebo to nevyrieši a ani nedokáže odsúdiť, aj keď vnútorne áno. Podľa neho robiť sudcu, kto je za čo vinný, to by sme musel ísť hlboko do histórie, a to by sa ani nedopátral. A takisto je to s rasistickou otázkou. Poukazuje iba na fakt určitej miery tolerancie. Snaží sa viesť k zamysleniu sa nad tým, čo sa dá tolerovať, odkiaľ pokiaľ a či je tolerancia tou správnou cestou k riešeniu nejakých spoločenských, politických, náboženských a rôznych iných problematík dnešnej doby.
Vypočujte si zvukovú nahrávku – svoju výstavu bližšie popisuje Peter Machajdík.
Na prvý pohľad vyznieva priestor trochu pesimisticky, keďže sa v ňom odohrávajú samé problematické udalosti. Depresívne dojmy sa autor snažil zmierniť vo vizuálnej i zvukovej stránke. „Sú tam zábery na detaily očí, ktoré sa na to celý čas pozerajú, sledujú to a vytvárajú taký pozitívny pohľad na celú skutočnosť. Predstavujú víziu do budúcna, že my to vidíme a vieme si predstaviť, ako by sa to dalo možno nejako kladne predostrieť, nájsť nejaké kladné riešenie toho negatívneho. Čo je podľa mňa pozitívne, aspoň na mňa to tak pôsobí, je to samotné zvukové prostredie. Je dosť relaxačne a meditatívne naladené. Keď sa človek započúva, tak počuje zvuky nahraté v rôznych končinách sveta, kde sa deje kadečo. Ja som to pretransformoval do takej polohy, že divák pri tom relaxuje, medituje a upokojuje sa. A v tom je vlastne celý trik a tolerancia, že z niečoho hrozného som sa snažil vytvoriť niečo, čo na človeka vlastne pozitívne pôsobí. Nechcem povedať, že som pretransformoval vojnu do niečoho pozitívneho, ale snažil som sa zvukom zmierniť a navodiť tam atmosféru, že existuje aj ten pozitívny prístup k riešeniu toho všetkého zlého. To je vlastne tá relaxačná, meditatívna, priestorová a zvuková kompozícia,“ dovolil nám nazrieť do svojho vnútra umelec, ktorý Košičanom nie je neznámy. Poznajú ho ako dramaturga festivalu zvukového a experimentálneho umenia Sound City Days a ďalších projektov.
S Košicami ho spája silné puto. Najnovšie chystá od septembra na Technickej univerzite zriadenie laboratória zvuku Sound Lab. Bude to jediná a jedinečná inštitúcia na Slovensku tohto druhu, kde sa bude dať študovať zvuk, dejiny zvukového umenia, teória či vytváranie projektov, čiže všetko, čo súvisí so zvukovým umením ako umeleckým dielom.
Kveta Podhorská
[nggallery id=276]
Podujatie je spolufinancované z dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
