Snahy o spojenie a vytvorenie slovensko-poľského zväzku či dokonca spoločného štátu, ktoré rezonovali na začiatku 30. rokov minulého storočia, vychádzali z vtedajšej aktuálnej situácie, že katolícke protiboľševícke Poľsko má kultúrne bližšie ku Slovákom ako ku Čechom. Poliaci by dokázali vytvoriť lepšie prostredie pre rozvoj slovenského národa a poľská forma vlády by mohla ísť Slovensku príkladom. Nádeje boli zmarené v dôsledku Mníchovskej dohody z roku 1938 a následnej nemeckej okupácie nezávislého Slovenska. Nič z toho sa nenaplnilo, čo však neznamená, že by tieto susediace štáty nemohli fungovať spoločne v oblasti kultúry.
Práve na tieto udalosti nadväzuje novootvorená výstava v Galérii Alfa Kasární/Kulturparku pod názvom Slovensko-poľská únia. Krakovskí umelci prinášajú vo svojich dielach svoj pohľad na historické fakty a ponúkajú zamyslenie nad tým, ako to mohlo medzi susedmi, ktorí majú veľa spoločného, vyzerať, keby dva národy spájalo aj spoločné územie. Svoju tvorbu tu prezentuje päť skvelých autorov: Wilhelm Sasnal, Marcin Maciejowski, Monika Niwelińska, Agnieszka Piksa, Wilhelm Sasnal a Jakub Woynarowski.
„Sme radi, že pokračuje spolupráca a procesy, ktoré boli naštartované minulý rok. Aj táto výstava vychádza z línie Second Cities/Druhé mestá a Krakov (2000) a Košice (2013) spája aj to, že patria do veľkej rodiny európskych hlavných miest kultúry. Druhou rovinou je téma. Oslovili sme poľského kurátora Andrzeja Szczerskieho, ktorý je prezidentom poľskej sekcie Asociácie kritikov umenia AICA. Jej svetový kongres bol minulý rok v Košiciach a práve na ňom vznikol nápad pripraviť takúto výstavu. Ponúkol nám ojedinelý titul Poľsko-slovenskej únie, ktorý vychádza zo súčasnej politicko-sociálnej situácie ako v Európskej únii, tak na Ukrajine. Je to trochu šteklivá téma a umelci, ktorých vybral, na to zareagovali po svojom,“ povedal programový riaditeľ K13 – Košické kultúrne centrá Vladimír Beskid.
Na košickej pôde sa stretli poľskí výtvarníci pri spoločnej téme, každý so svojim pohľadom na danú situáciu. „Na jednej strane sú tu veľké mená z prvej ligy výtvarného umenia ako W. Sasnal alebo M. Maciejowski a na druhej strane trojica mladej nastupujúcej generácie, ktorá sa zvláštnym spôsobom k tejto téme stavia. Výstava je zaujímavá tým, že je mixmediálna. Popri špičkových maliaroch sú tu zastúpené aj digitálne printy a návštevníci tiež uvidia zvláštnu techniku fotoprocesov, v ktorých je ako keby zakódovaná aj historická lekcia. Umelci pracujú s kontextom, znakotvorbou, ikonografiou politikou, s knihami, s konceptmi Slovensko-poľskej únie. ktoré v 30. rokoch minulého storočia skutočne existovali. Monika Niwelińska vytvára pomocou fotosenzitívnej emulzie mapy, na ktorých je znázornené, ako Poľsko Slovensku zobralo malinké územia na Orave, Spiši a pod. Nasvietením farba steká a obraz sa mení, zaniká a vzniká,“ priblížil výstavu V. Beskid.
Vo zvukovej nahrávke o autoroch a ich dielach viac hovorí kurátor Andrzej Szczerski.
V Košiciach zostane táto výstava do 25. januára budúceho roka. Potom je zámer presunúť ju do Krakova, ale obohatenú o umelecké diela slovenských autorov, čo potvrdil aj kurátor. Predstavy o konkrétnych menách zatiaľ nemá ani jedna strana, ale autor projektu sa už pohráva s myšlienkou dostať tam Romana Ondáka. „So svojimi prácami sa v Poľsku už prezentoval . Jeho výtvarné diela korešpondujú s poľským životom, humorom, trochu s absurditou, surrealizmom. Bolo by veľmi dobre získať autorov takého typu.“
V súčasnosti môže byť predstava zjednotenia zámienkou, aby sme prehodnotili, kto sú Slováci a Poliaci, ale predovšetkým ide o potvrdenie skutočnosti, že alternatívna história môže byť oveľa inšpiratívnejšia, čo dokazuje aj táto výstava.
Fotogaléria z podujatia
[nggallery id=213]
