Peter Rónai (1953) zaujíma výnimočné miesto vo formovaní alternatívnych kanálov neverbálnej komunikácie, ich „obrazoboreckých“ modelov súčasného výtvarného myslenia. Prináša nové „in-formácie“ prostredníctvom presadzovania techno-obrazov a videa pri relativizovaní samotného poňatia umenia v dnešnej spoločnosti.
Zo širokého spektra vizuálnych aktivít Petra Rónaia nakoniec dominantnou oblasťou jeho tvorby sa stáva elektronický obraz a video umenie, v ktorých osobitým spôsobom reflektuje „slovenskú virtuálnu realitu“ a samotný jazyk média.
Od konca 70. rokov 20. storočia absorboval podnety dada-poézie, hnutia fluxus, konceptuálneho a procesuálneho umenia. Zároveň rozpracúva niekoľko stratégií, kde otvára problém prerastania života a umenia, otázky novej transkripcie a distribúcie ideí s relativizovaním samotnej podstaty umenia (anti – artu). Autor tvorí rad objektov a inštalácií, v ktorých definuje svoje intelektuálne pozície: dadamemorial, post-duchamp, second hand art, art strike, no art today a pod… Ide skôr o proces výskumu umeleckej komunikácie, o vytvorenie istého mentálneho pásma (ako artefaktu), o prezentáciu idey, nie jej reprezentáciu.
Programovo buduje racionálnu idea-lógiu, kde je nosná tvorivá a jazyková hra, spochybňovanie, irónia, paradox, inverzia vzťahov, gesto negácie nevynímajúc. Predovšetkým autor sleduje narúšanie ustálených estetických kategórií a prekračovanie rámcov a hraníc. Jeho výtvarné výstupy majú intermediálny charakter. Register jeho aktivít je široký: objekty, ready-mades, antiobrazy, environmenty, texty, fotografie a videopráce.
Od konca 80. rokov zohráva pioniersku rolu pri tvorbe objektov a inštalácií so zapojením média videa. Charakteristické je využívanie malých LCD monitorov v nekonvenčných umiestneniach a situáciách, kde prináša nové čítanie kultúrnych kontextov. V rámci stratégie sebamystifikácie a sebamodifikácie často vkladá vlastné fotografie tváre – autoportfólia autoportrétov vlastného „alter ego“. V poslednom období vťahuje do tejto hry hybridnej identity a zmnoženia aj diváka, ktorý je snímaný kamerou a vníma sám seba na obrazovke v nastolenej situácií.
Prof. PhDr. PETER RÓNAI, akad. mal. – narodený 1953 v Budapešti, štúdiá: VŠVU v Bratislave (prof. J. Želibský, 1970-74), Akadémia výtvarných umení Budapešť (prof. I. Koczis, 1974-76), kde absolvoval aj postgraduálne štúdium (1976-77). V rokoch 1990-93 spoluzakladateľ a člen skupiny „Nová vážnosť“ (spolu s Júliusom Kollerom a Milanom Adamčiakom). Dlhoročne pedagogicky pôsobil na mnohých umeleckých školách a univerzitách (UKF v Nitre, Fakulta výtvarných umení VUT v Brne, Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave), v súčasnosti je vedúcim Katedry výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Je zastúpený v mnohých popredných zbierkach a galériách (SNG Bratislava, MNG Budapešť, Ludwig Museum Budapešť, NG Praha, Documenta archív Kassel, MoMA New York a pod.). Publikácie: Rusnáková, K.: Peter Rónai: Videoantológia, PGU Žilina 1997; Rónai Peter: Mixed Memory, k výstave v GJK Trnava 2007; Peter Rónai/Rónai Péter – výber z archívu autora, FO ART Bratislava 2012.
