Pavla Sceranková (1980) je autorka, ktorá patrí k výrazným postavám mladšej generácie slovenskej, ale aj českej výtvarnej scény. Charakteristickým prvkom jej tvorby sú neokonceptuálne a postmoderné tendencie priestorového umenia. Jej autorský program vychádza z minimalistických, kinetických a konštruktívnych foriem, ktoré posúva do nových kontextov. Pracuje s médiami ako sú socha, objekt a inštalácia. Dôležitým prvkom jej konceptov sa stáva interaktivita cielene nasmerovaná na divákovu percepciu. Často pracuje s banálnymi predmetmi, ktorým mení ich pôvodnú funkciu, reflektuje problematiku pamäte, osobnej mytológie či vzťah človeka k prostrediu.
Rodená Košičanka ukončila v roku 2006 štúdium na odbore Intermediálna tvorba na Akadémii výtvarných umení v Prahe, na ktorej v roku 2011 končila tiež doktorandské štúdium dizertačnou prácou v odbore Výtvarná tvorba.
Zúčastnila sa na niekoľkých štipendijných pobytoch, akými boli Kunstlerwege v Nemecku (2002), Erasmus stipendium v Škótsku (2004), DAAD stipendium v Berlíne (2006), Pépinières européennes pour jeunes artistes v Kanade (2009), Visegrad Artist Residency Program v Budapešti (2010). Za svoju tvorbu získala mnoho ocenení – Cena Jozefa Hlávky (2002), Cena rektora AVU v Prahe (2006), Cena Cyprián, Bienále mladého slovenského umenia – Skúter (2007), Cena Václava Chada, V. Zlínsky salón mladých (2009) a cenu za Nejlepší dílo roku 2012. Od roku 2000 žije a pracuje v Prahe.
V portfóliu P. Scerankovej nájdeme tak kinetické objekty a monumentálne inštalácie, ako i to, čo sama nazýva pojmom videosocha. Všetky jej práce ale vždy počítajú s nejakou formou interakcie medzi divákom a dielom. Vo svojich dielach rozvíja súčasné poňatie sochárskej práce. Využíva nájdené materiály a vytvára rôzne nečakané spojenia, ktoré nám umožňujú vidieť svet okolo nás z nových a nečakaných perspektív.
Umelkyňa sa dlhodobo zaoberá pamäťou a výskumom ľudského vnímania. Reflektuje spôsob, akým vzniká vizuálna skúsenosť a snaží sa o jej rekonštrukciu. Do oblasti sochárstva a umenia objektu prináša nový autorský jazyk a výraz, novú koncepciu, nadväzujúc pritom na silný odkaz postmoderného, ako aj neokonceptuálneho priestorového umenia.
V rámci štipendijných pobytov absolvovala ročnú stáž u Tonyho Cragga v Berlíne. Svoju mimoriadne koncentrovanú tvorbu, v ktorej sa ideovo zameriava najmä na reflexiu ľudského vnímania, pamäte a tiež individuálneho prežívania okolitého sveta s dôrazom na súkromnú sféru, sa predstavila napr. na medzinárodnej prehliadke súčasného umenia Prague Biennale 5 (2011), či na výstave finalistov prestížnej Ceny Oskára Čepana v Bratislave (2010). Pre jej vizuálnu tvorbu je pritom charakteristické práve sugestívne prepojenie 3D materiálnej formy (sochy, objekty, inštalácie) a často efemérnych mentálnych obrazov (spomienky, pocity, sny a pod.).
Prvýkrát na seba výrazne upozornila ako finalistka Ceny Jindřicha Chalupeckého za rok 2007, kedy sa uviedla monumentálnym zásahom do priestoru galérie Entrance. Jej socha – architektúra vtedy pôsobivo narušovala fyzický priestor diváka.
Pavla Sceranková sa zaujíma o vnímanie, o podobu vizuálnej skúsenosti, o spôsob, ako sa udalosti uložené v pamäti aktualizujú cez momentálnu činnosť, o možnosť vidieť svet ako znak, čakajúci na dešifrovanie, na prekonanie vopred daných presvedčení. Pracuje s osobnými témami, ktoré pretavuje do jednoznačne pôsobivej, objektívnej a pritom diskrétnej formy. Dominuje u nej cit pre priestor, materiál a myšlienku, ktoré dômyselne prepája.
