Filmové dni Ingmara Bergmana, ktoré sa uskutočnia od 26. do 28. mája v Kasárňach/Kulturparku, ponúknu divákom celý rad snímok tohto švédskeho režiséra. Preslávil sa schopnosťou preniknúť do ľudskej duše a stal sa inšpiráciou pre niekoľko generácií tvorcov na celom svete. Diváci v Košiciach uvidia jeho najznámejšie filmy. Ako ich autor tvrdí: „Jediným prínosom, ktorý môže umelec poskytnúť k nejakej debate, je jeho dielo.“

Podujatie sa začne 26. mája o 18:00 hod. prednáškou Petra Konečného o profile režiséra a bude pokračovať o 19:30 hod. filmami Jesenná sonáta a Liv & Ingmar. V stredu, 27. mája, sa bude o 18:00 hod. premietať film Prameň panny a Šepoty a výkriky o 19:30 hod. Filmové dni ukončia vo štvrtok, 28. mája, Lesné jahody o 18:00 hod. a Persona o 19:30 hod.

Jesenná sonáta

Zlatým glóbusom (1979) ocenená Jesenná sonáta je jediný film, na ktorom spolupracovali Ingrid Bergman a Ingmar Bergman a zároveň posledný, ktorý herečka pred smrťou nakrútila. Eva, bývalá manželka vidieckeho pastora, pozve k sebe na návštevu svoju matku, svetoznámu klaviristku Charlotte, s ktorou sa už roky nevideli. Namiesto láskyplného a priateľského stretnutia však na povrch vyplávajú hlboko uložené krivdy a rozpory. Matka, ktorá opustila rodinu, aby sa mohla venovať svojej hudobnej kariére, strávi s dcérou niekoľko dní, počas ktorých sa obidve snažia pozbierať posledné zvyšky náklonnosti.

Liv & Ingmar

Dokumentárnou snímkou Liv & Ingmar indický režisér Dheeraj Akolkar vzdáva poctu legendárnej dvojici dejín svetového filmu – herečke Liv Ullmann a filmovému géniovi Ingmarovi Bergmanovi, ktorí spolu zažili celú škálu emócií, prežili neobyčajné časy a zanechali trvácne filmové diela ako dôkaz ich vášne k filmu i k sebe navzájom. Láskyplný a pravdivý obraz navzájom prepleteného života dvoch umelcov sa divákom postupne odkrýva prostredníctvom dôverného rozhovoru s herečkou a kolážou obrazových i zvukových sekvencií zo spoločných filmov a záberov z nakrúcania, fotografií, vybraných pasáží z knihy Ullmann a Bergmanových osobných listov, adresovaných svojej dvornej herečke. Senzitívny dokument bol v roku 2012 nominovaný na cenu Zlatý Hugo na Medzinárodnom filmovom festivale v Chicagu.

Prameň panny

Neobyčajne krásny, no zároveň neopísateľne krutý film Prameň panny, ktorý Bergman nakrútil na motívy švédskej piesňovej legendy z 13. storočia, rozpráva príbeh o detskej nevinnosti, rodičovskej láske k dieťaťu, o duchovnej viere, pomste a o brutalite sveta, zmietajúceho sa medzi pohanstvom a kresťanstvom. Bohatý statkár (Max Von Sydow) posiela svoju krásnu 15-ročnú dcéru Karin do kostola zapáliť sviečky za Pannu Máriu. Na ceste, ktorá trvá jazdou na koni niekoľko dní, si naivná Karin užíva pokoj a krásu jarného lesa, až kým nenaďabí na skupinu tulákov. Ohúrení jej krásou ju znásilnia a následne zabijú. Keď muži hľadajú úkryt pred nocou, ponúkne im ho práve statkár, čakajúci na dcérin návrat z kostola. Karinin otec sa ocitá medzi biblickým prikázaním, ktoré káže nezabiť a nesmiernou bolesťou zo straty dcéry, sprevádzanou neuhasiteľnou túžbou po pomste. Režijne i kameramansky majstrovské filmové dielo získalo v roku 1961 Oscara za najlepší cudzojazyčný film, cenu Zlatý glóbus v tej istej kategórii a v r. 1960 Špeciálne uznanie poroty na MFF v Cannes.

Šepoty a výkriky

Po niekoľkých neúspešných experimentálnych snímkach priniesli Šepoty a výkriky Bergmanovi uznanie divákov,  aj kritikov, ako aj päť nominácií na Oscara. V kategórii najlepšia kamera cenu aj dostal. Získal aj cenu Najvyššej technickej komisie na MFF v Cannes a najvyššie ocenenie Švédskeho filmového ústavu. Filmom sa Bergman vracia k svojim tradičným témam ženskej duše a hľadania viery a vykúpenia. Je koniec 19. storočia. Na panské sídlo vo Švédsku prichádzajú dve zámožné sestry, aby strávili so svojou na smrť chorou sestrou Agnes jej posledné dni. Navzdory blízkosti, ktorá všetky sestry v detstve spájala, egoizmus im bráni prejaviť akékoľvek city k umierajúcej. Slúžka Anna, ktorá ju ošetruje, dokáže omnoho lepšie prejaviť náklonnosť k chorej aj jej dať potrebnú útechu.

Lesné jahody

Zvláštny sen samotárskeho profesora Borga v úvode filmu Lesné jahody otvára Bergmanovu filmovú reflexiu starnutia a strachu z blížiacej sa smrti a premrhaného života. Rozhodne sa odcestovať na juh Švédska, no z poverčivosti a strachu pred lietadlom uprednostní cestu autom. V sprievode nevesty sa výlet mení na cestu do minulosti a vnútra, počas ktorej sa hranice medzi skutočnosťou a snom pomaly rozplývajú. Na konci namáhavej duševnej púte Borga čaká kruté sebapoznanie a prehodnotenie doterajšieho života. Film je intímnou spoveďou Bergmana, ktorej cieľom je dosiahnuť psychickú úľavu. Snímka bola v roku 1960 nominovaná na Oscara za najlepší originálny scenár a získala ďalších 12 filmových ocenení, napríklad cenu FIPRESCI a Zlatého medveďa na MFF v Berlíne 1958 či v tom istom roku Cenu Francesca Pasinettiho na MFF v Benátkach.

Persona

Vo filme Persona sa Bergman dotkol závažnej otázky pravdy v umení a identity umelca – konkrétne herečky Elisabeth Vogler, odmietajúcej naďalej hrať umelé úlohy na javisku. Jej únik od verejnej masky – „persony“ sa však stane len dočasným prijatím inej úlohy. V príbehu sme svedkami rozvíjania zvláštneho vzťahu dvoch rozdielnych, a zároveň v niečom podobných žien – herečky Elisabeth a jej ošetrovateľky Almy. Spoločne sa vyberú do odľahlého domu na ostrove, kde sa má Elisabeth s Alminou pomocou zotaviť. Bergmanov osobný vzťah k ženám vychádzal z komplikovaného vzťahu k vlastnej matke, ktorú obdivoval a ctil ako nedostupný zbožňovaný idol, a zároveň márne túžil po jej blízkosti a hrejivej náruči. Film bol ocenený švédskymi národnými cenami Guldbagge za najlepšiu herečku (Bibi Andersson) a najlepší film. Americká filmová kritika mu okrem ceny za najlepší film a herečku udelila aj cenu za réžiu.

Ingmar Bergman (1918-2007)

Uznanie si vyslúžil za prenikavé analýzy ľudských citov a stal sa vzorom pre niekoľko generácií tvorcov na celom svete. Vo svojich dielach sa sústreďuje na vnútorné rozpory a krehkosť duše. Debutoval filmom Kris (Kríza, 1945), ale prvým z tematicky a štýlovo inovátorských filmov, ktoré sú pre neho charakteristické, prišiel až v roku 1949. Po nich nasledoval rad filmov, ktoré dokladali Bergmanove umelecké vyzrievanie, napr. Leto s Monikou (Sommaren med Monika, 1953). Bergman neprestal skúmať nové naratívne postupy a tematické oblasti, o čom svedčí stredoveká moralita Prameň panny (Jungfrukällan, 1959), film Diablovo oko (Djävulen öga, 1960) i znepokojujúce snímky Ako v zrkadle (Såsom is spegel, 1961) a Mlčanie (Tystnaden, 1963). V USA zaznamenal najväčší úspech s filmom Šepoty a výkriky (Viskningar och rop, 1972).

Všeobecné uznanie ako jeden z najväčších filmových režisérov svojej doby získal vo Švédsku, ako aj v zahraničí filmom Fanny a Alexander, 1981), ktorý nakrútil po návrate z dobrovoľného exilu v Nemecku. Jeho filmy boli veľa ráz nominované na Oscara, ktorého mu udelili za Prameň panny, Ako v zrkadle a Fanny a Alexander. Najvyššie ocenenia za svoje filmy získal Bergman aj na festivaloch v Berlíne a Cannes.

Vstupné: 2 €

Podujatie je spolufinancované z dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.