Dobrý verejný priestor je priateľský

Verejný priestor je dôležitou súčasťou nášho života. Stretávame sa tam s priateľmi, socializujeme sa s komunitou a oddychujeme. Človek by sa tam mal cítiť dobre bez toho, aby ho to niečo stálo. „Milujem atmosféru bratislavskej Starej tržnice. V Košiciach mi je hádam najmilšie Kino Úsmev, akurát je z jednej jeho strany novostavba a z druhej parkovisko, čo je škoda, pretože by sa tam dala vytvoriť úžasná oddychová zóna,“ vysvetľuje. V Košiciach by podľa neho mohli pribudnúť aj ďalšie zelené projekty zamerané na znižovanie vonkajšej teploty. V porovnaní so šesťmesačnou realizáciou projektu – Sadni si Košice! – by podľa neho išlo o záležitosť na niekoľko rokov.

Spomína aj prácu prešovského projektu Reč mesta, ktorý sa zaoberá vizuálnym smogom, snaží sa ho eliminovať a rozpútať verejnú diskusiu. „Po diaľnici do Košíc na mňa z oboch strán cesty kričia megaboardy. Rovnako zlá situácia je pri Kine Družba alebo pri Staničnom námestí. Historicky vzácne budovy, ktoré majú čo povedať, sú pozakrývané obrovskými, často ešte svietiacimi reklamami. To by sa malo zmeniť.“

Ak zakážete autá v centre, nabudúce vás nezvoliaKošice podľa neho vyzerajú úplne inak, ako si ich pamätá, keď sa do mesta prisťahoval prvý raz. Dnes sa teší využívaniu vedľajších uličiek, ktoré vedú paralelne s Hlavnou ulicou. „V Košiciach by mohlo vzniknúť viac peších zón. Mesto potrebuje odvážlivca, ktorý autá v centre zakáže. Nabudúce ho síce nezvolia, ale tí po ňom zákaz určite nezrušia. Je to príklad mnohých zahraničných miest. Mnohé majú oveľa väčšie centrá a pešie zóny. V Košiciach sa dá bezpečne prechádzať len po Hlavnej, aj to len vtedy, ak sa tam nepretekajú cyklisti alebo kolobežkári.“

„V zahraničí sú záchytné parkoviská bežnou praxou. Na Slovensku sme nervózni, keď sa nám nepodarí zaparkovať pred vchodom do firmy.“

Dôležité je nájsť si správnu záľubu

Rado viedol iniciatívu IPMA Young Crew, v ktorej pomáhal starostom obcí s malým počtom obyvateľov získať financie na zveľaďovanie verejného priestoru. „Vďaka tomu som sa postupne dopracoval k myšlienke, že by bolo super venovať sa tej téme aktívnejšie,“ vysvetľuje. Dnes vedie program Digital League a zaoberá sa benchmarkingom i tvorbou digitálnych produktov. Sám hovorí, že čas strávený za počítačom potrebuje vyvážiť kreatívnejšou aktivitou a práve verejný prie Pražské židle & stolky. Pod názvom – Sadni si! – sa v roku 2019 objavili červené stoly a stoličky v Bratislave. „Začal som aktívne premýšľať nad tým, aké super by bolo mať to isté v Košiciach. Verejný priestor v Prahe a Bratislave bol oveľa lepší, pretože stoly aj stoličky boli mobilné, ľudia si ich mohli presunúť na slnko, do tieňa i spájať ako chceli. Vďaka dobrovoľníctvu v CIKE bola realizácia projektu zrazu reálna,“ dodáva.

„Kvalita života v meste sa odzrkadľuje v jeho verejnom priestore. Sadni si Košice! je jedným zo spôsobov, ako priniesť ľuďom lepší zážitok z trávenia času v meste. CIKE vidí svoj potenciál nielen v podpore kultúry a kreativity, ale aj v otváraní diskusie o kvalite života, wellbeingu či o dizajne služieb a komunikácii mesta s jeho obyvateľmi. Sadni si Košice! je skvelý doplnok a pozvánka k diskusii o verejnom priestore,“ uviedol riaditeľ Creative Industry Košice Michal Hladký.

Spolupráca je vždy lepšia ako konkurenciaČervené stoličky v Bratislave zastrešuje Metropolitný inštitút, ktorý sa zaoberá tvorivými inováciami, plánovaním dlhodobých stratégií i skvalitňovaním verejného priestoru. Rado oceňuje vzájomnú spoluprácu: „Kontaktoval som ich a oni mi vysvetlili, čo sú to za stoličky, ako vybrať partnerov, kde ich treba objednať, ako by sa mali rozmiestniť… Jedným z ich partnerov je Nadácia Slovenskej sporiteľne, ktorú som oslovil aj ja. Nakoľko sa projekt v Bratislave osvedčil, s radosťou sa rozrástli ďalej a sumou 8000 € podporili aj Košice.“

Cieľom stoličiek však nie je rozširovať terasy barov a reštaurácií. V Bratislave sú rozmiestnené pred mestskými podnikmi a prevádzkami. Rado hovorí, že nájsť partnerov v Košiciach nebolo vôbec ťažké, pretože miestne kultúrne inštitúcie majú veľa krásneho nevyužitého priestoru. Preto boli stoličky umiestnené v átriu Východoslovenskej galérie, Kasárňach/Kulturparku, areáli Katovej Bašty či na dvore Verejnej knižnice Jána Bocatia, ktoré zároveň zodpovedajú za ich stav. Ak sa projekt v meste osvedčí, budúci rok sa môže rozrásť o ďalších partnerov.

„Bol som ohromený, keď som videl, ako to využívajú Bratislavčania. Na stoličkách pred Primaciálnym palácom vídam zamestnancov mávať mítingy. Rovnako vyzerá prestávka pracovníkov Východoslovenskej galérie. Je radosť pozerať sa na to.“

Človek, ktorý sa v Košiciach rozhodne zostať a podnikať, si musí zvyknúť na pravidelné cesty do Bratislavy, ale na oplátku za to dostane mesto ideálnej veľkosti s krásnymi zákutiami. „Nie je to metropola ani dedina. Človek si tu nájde svoje miesto vo verejnom priestore aj v komunite. V Košiciach človek objaví krásne tiché zákutia aj sám. Vďaka stolom a stoličkám vznikli, mimo ruchu áut a električiek, perfektné oddychové zóny, kde môžu ľudia tráviť svoj voľný čas,“ hovorí Rado.

Na konci dodáva, že najviac ho teší, keď vidí ľudí, ako to používajú a tešia sa z toho. Vraví, že všetky projekty sa nedajú robiť za dobrý pocit, ale človek potrebuje aj ohodnotenie, ktoré je ľudsky vzácnejšie. Rado našiel partnerov, ktorí sa do projektu pustili ochotne a s radosťou, aj preto ho polročná práca bavila a napĺňala.